Revolúcia klope na dvere: 3+4>2+5

Experti prvého panelu diskusie „Od budovateľského socializmu, cez divoký kapitalizmus až k digitálnym fuškám“ sa však jednoznačne zhodli, že práve teraz je priestor, ale aj potreba o zmene pracovného času hovoriť a aj k tomu smerovať.

Už je to vyše sto rokov, kedy prvá Československá republika zaviedla osemhodinový pracovný čas, ktorý funguje doteraz. Správny čas na takúto zmenu je podľa spoluzakladateľky a výkonnej riaditeľky Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Marty Kahancovej vždy, je však potrebné najskôr definovať, čo presne skracovanie pracovného času znamená a zodpovedať všetky otázky, ktoré sa spolu s touto problematikou vynárajú. Dodala, že „spoločnosť sa mení a posúva sa k oveľa väčšej diverzifikácii, pričom stále menej a menej zamestnancov sa týka štandardný pracovný pomer, ktorý je ukotvený v legislatíve. Dnes už máme veľa foriem zapojenia sa na trh práce, niektoré sú, dokonca, až veľmi prekérne, preto musíme zohľadniť aj to, ako sa dotkne skracovanie času ľudí, ktorí nemajú úplne štandardné pracovné úväzky“.

Odborníci sa zhodujú, že skracovanie pracovného času je, jednoznačne, výzva, ktorej by sme sa však nemali obávať. Je niekoľko dôvodov, prečo je potrebné a vôbec žiadúce sa problémom trhu práce venovať. „Pracovné miesta totiž nemajú len byť, ale majú byť najmä kvalitné a dobré. Hoci je miera nezamestnanosti nižšia, ako sa zlepšili pracovné miesta? Práca je najvzácnejší výrobný faktor, ktorý nie je nahraditeľný,“ zdôraznil špecialista na regionálny rozvoj a ekonóm Anton Marcinčin.

Zmeniť by sme mali podľa expertov v prvom rade pohľad na to, že Slovensko je a má byť naďalej iba montážnou dielňou. Rovnako je potrebné prestať nazerať na pracujúcich ľudí v tomto priemysle len cez optiku nízkych miezd a lacnejšej pracovnej sily, ktorá je ochotná pracovať, doslova, vo dne v noci.

Potreba a tlak na skrátenie pracovného času je potrebné aj v súvislosti s čoraz naliehavejšou klimatickou krízou. Ako poznamenal Richard Sťahel z Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, „či chceme, či nechceme, sme súčasťou globálneho priestoru“. Upozornil, že „Slovensko tiež čelí dôsledkom klimatických zmien, pričom podľa predikcií budeme mať okolo roku 2050 v našej krajine klímu, ktorá je typická pre Stredomorie, avšak bez efektu Stredozemného mora, a to výrazne ovplyvní všetko, aj prácu“.

Tieto predpovede sa nám môžu zdať, v niektorých prípadoch, nereálne, keďže hovoríme o desiatkach rokov dopredu. Faktom je, že už v dnešných klimatických podmienkach, počas letných mesiacov, nariaďujú niektorí zamestnávatelia napr. skorší odchod a ukončenie práce.

Na stole máme tiež novú európsku smernicu, ktorá sa týka tzv. platforiem. Podľa Marty Kahancovej smernica odpovedá na dôležité otázky, pri ktorých je zásadné zadefinovať, či vystupujú platformy ako zamestnávatelia, alebo sú len sprostredkovateľmi práce. Európska smernica zmení aj spôsob zadeľovanie práce a času cez platformy, pretože týmto ľuďom prácu zadáva algoritmus a práve tu dochádza k istej prekerizácii. Aj z toho dôvodu smernica nariaďuje maximálny pracovný čas.

Skracovanie pracovného času bude podmienené a ovplyvnené vyššie spomenutými faktormi a dôvodmi, napriek tomu je podľa odborníkov načase hľadať riešenia, a to nielen na strane zamestnávateľov, ale rolu tu zohrá najmä štát a legislatíva.

Od boomerom k zoomerom: Iné prostredie, iní zamestnanci

Na trhu práce sa stretávajú rôzne vekové kategórie zamestnancov. Ľudí, ktorí spadajú do tzv. generácie boomerov, spájame s obdobím po Druhej svetovej vojne. V tom čase bola vysoká pôrodnosť a rodilo sa veľa detí, ktoré sa neskôr výrazne podieľali na ekonomickej, hospodárskej a spoločenskej obnove krajiny. Naproti tomu stojí tzv. generácia zoomerov, ktorá vyrastala už v digitálnom prostredí, resp. nie je jej známy život pred príchodom internetu. Medzi nimi vyrástli ešte generácie ľudí X a Y. Známa je u nás tzv. generácia husákových detí, ktorá aj samu seba vníma ako najsilnejšiu. Pozície na trhu práce obsadzujú dnes všetky tieto generácie, dôležité ale je, ako spolu kooperujú.

Trh práce čelí veľký výzvam a hoci sa prejavia až o niekoľko rokov, pripraviť sa na to musíme už teraz. Túto neľahkú úlohu má v prvom rade štát, zamestnávatelia i odbory. Najťažšou, resp. naliehavou otázkou je demografická kríza. Starnutie populácie je prirodzené, aj očakávané. Naproti tomu však nielen Slovensko, ale aj iné krajiny Európy majú problém s nízkou pôrodnosťou, čo v budúcnosti môže spôsobiť, že sa o generáciu, ktorá má niekoľko rokov do dôchodku, „nebude mať kto postarať“.

Takýto scenár je viac než možný, pokiaľ sa nenastavia správne mechanizmy v rámci verejných politík. Poradca prezidentky KOZ SR Michal Němec poznamenal, že „trh práce bude do roku 2035 ovplyvňovaný tým, aký typ pracovnej sily na Slovensku máme a akým spôsobom budú zamestnávatelia kooperovať“.  Poukázal tiež na fakt, že mladých ľudí máme stále menej a na trhu práce to zatiaľ, takpovediac, vykrýva generácia tzv. husákových detí, ktorá sa rodila začiatkom 70. rokov 20. storočia.

Experti sa zhodli na tom, že „ako máme lákať mladých ľudí do jednotlivých odvetví, keď ich vlastne nemáme dostatok, prípadne utekajú pracovať za hranice“. Na druhej strane je podľa nich dôležité podporiť a udržať v pracovnom živote starších zamestnancov, ktorí dokážu ešte pracovať, majú chuť, motiváciu a skúsenosti. Je preto potrebné pracovné prostredie prispôsobiť aj im, napríklad inklúziou a vzdelávaním, pretože mladšia generácia má oproti nim výhodu, a to v podobe digitálnych a technologických zručností.

„Zamestnávatelia a zamestnanci si to ešte neuvedomujú, aktuálne nepociťujú potrebu riešiť tieto problémy. Z výskumov vyplynulo, že niektoré sektory nebudú na tom v budúcnosti až tak zle, iné potrebujú riešenia už teraz,“ poznamenala výskumníčka Eva Bútorová. Niektoré odvetvia sú teda vekovo nevyrovnané už dnes. Tzv. prestarnutie pracovnej sily je prítomné v sektoroch ako školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby. Eva Bútorová podotkla, že tieto odvetvia sú zároveň prefeminizované, teda z veľkej časti v nich pracujú iba ženy.

Ďalším problémom je diskriminácia, a to nielen na základe veku – starší a mladší zamestnanci, ale aj rodová nerovnosť a tzv. mzdový rodový rozdiel. Napriek tomu, že sú ženy vzdelanejšie, nedostanú sa na vrcholové pozície. Odborník na oblasť rodovej rovnosti Andrej Kuruc zdôraznil, že „je potrebné prekopať samotný systém vzdelávania. O predsudkoch a stereotypoch treba hovoriť a nerobiť z nich len okrajové témy.“

Odborníci potvrdili, že hoci máme legislatívu pomerne dobre nastavenú, nájdu sa predsa len možnosti, ako ju nedodržiavať napríklad v prípade diskriminácie na pracovisku alebo pri nerovnosti príležitostí. Rovnako nemáme podľa nich očakávať, že zmeny prídu iniciatívne od zamestnávateľov – štát totiž musí nastaviť opatrenia, ktorým sa budú zodpovedať.

Tri dni s rodinou, štyri dni v robote. Nový normál?

Každá väčšia zmena, ktorá by ovplyvnila nemalú skupinu ľudí, si často vyžaduje aj legislatívne pozadie a nastavenie systému ako takého. Takýto postup by sa musel uplatniť aj v prípade, ak by sme chceli na Slovensku plošne zaviesť skrátený pracovný čas. Názory odborníkov sa rôznia, avšak zároveň sa zhodujú v tom, že nejakým spôsobom ku kratšiemu pracovnému týždňu raz dospejeme. Či to bude na celoštátnej úrovni, alebo to bude iba na rozhodnutí zamestnávateľov a odborov, je nateraz otvorené.

Už nejaké obdobie, najmä od vypuknutia pandémie, KOZ SR otvára tému skracovania pracovného času. Práve v čase koronakrízy boli niektorí zamestnanci vystavení tomu, že väčšinu svojej práce vykonávali z domu. Kratší pracovný čas nariaďovali aj samotní zamestnávatelia, aby sa v tom období zamedzilo masívnemu šíreniu koronavírusu medzi väčšími skupinami zamestnancov. Kratší pracovný čas, resp. inú formu práce, si mohli niektoré odvetvia chtiac-nechtiac vyskúšať.

Požiadavka na skrátenie pracovného času teda netkvie iba v „nariadenom skúšaní“. Už niekoľko krajín vo svete si túto možnosť osvojilo a začínajú ňou, takpovediac, žiť. Odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč pripustil, že „takáto zmena určite prinesie množstvo úskalí a problémov. Tým najväčším však je, že na Slovensku sa už na samom začiatku staviame k skracovaniu pracovného času ako k zmene, ktorá jednoducho nebude fungovať“.

Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš dodal, že „zásadné spoločenské zmeny si vyžadujú najskôr samotnú zmenu myslenia, čo platí práve v otázke skracovanie pracovného času“. Poukázal na fakt, že v dnešnom „nastavení“ je pre nás bežné pracovať aj viac ako osem hodín. Často si to možno neuvedomujeme, ale častokrát si pracovné stretnutia dohadujeme aj po pracovnom čase, prípadne cez víkend. Podstatné podľa Branislava Ondruša je uvedomiť si, aký charakter má práca, ktorú robíme. Tzv. plošné zavedenie skrátenia pracovného času nebude podľa neho hneď reálne, no nevylúčil ani postupné kroky, aby sme takúto zmenu raz dosiahli.

Kratší pracovný čas v našich podmienkach skúsila napríklad poisťovňa NN Slovensko. „Poisťovňa si predtým, ako sa rozhodla spustiť tzv. pilotný projekt v rámci skracovania pracovného času, urobila niekoľko prieskumov medzi zamestnancami,“ uviedla Miroslava Jandorfová, ktorá vedie HR oddelenie. Kratší pracovný týždeň však majú možnosť využívať iba tí zamestnanci, ktorým to povaha práce, resp. pracovná pozícia umožňuje. Výsledky kratšieho pracovného týždňa sa podľa nej podpisujú v prvom rade na flexibilite a lepšej produktivite práce.

Právnik OZ KOVO Michal Drobný potvrdil, že „v rámci kolektívneho vyjednávania odznejú aj požiadavky na skrátenie pracovného času“. Napriek tomu je však stále pre zamestnancov podstatná a prvoradá valorizácia miezd. Nateraz je podľa neho dôležité „pracovať s tým, čo máme“ a teda snažiť sa vyjednať napríklad obmedzenie množstva pracovného času, ktoré je na Slovensku príznačné pre nočnú prácu alebo prácu cez víkendy, či limitovať prácu nadčas.

Téma skracovania pracovného času postupne vstupuje do odbornej diskusie, pomenúvajú sa predpoklady a východiská v súčasnej digitálnej a hospodárskej transformácii. Odbory považujú za dôležité diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca. Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov, či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.