Od konca júla budú platiť nové predpisy v oblasti vysielania zamestnancov

Novela slovenského Zákonníka práce reflektuje úpravu európskej legislatívy a zavádza:

1. Jednoznačné rozlíšenie vyslania podľa dĺžky jeho trvania na:

• Krátkodobé vyslanie do 12 mesiacov (resp. po oznámení predĺženia max. 18 mesiacov), kde sa aplikuje pracovné právo SR len v  rozsahu podmienok tzv. tvrdého jadra;
• Dlhodobé vyslanie nad 12 resp. 18 mesiacov, ktoré sa už bude riadiť celým pracovným poriadkom SR vrátane Zákonníka práce a kolektívnych zmlúv (s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti a zákazu konkurenčnej činnosti). Podmienky pri vyslaniach nad 18 mesiacov sa v zásade nebudú odlišovať od zamestnávania lokálnych zamestnancov. 

Podľa prechodných ustanovení sa dĺžka vyslaní začatých pred 30. júlom 2020, bude posudzovať ako začatých 30. júla 2020. 

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že legislatíva Európskej únie o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia zatiaľ ponecháva pre účely určenia uplatniteľnej legislatívy sociálneho zabezpečenia (získania formulára A1) súčasných 24 mesiacov. 

2. Rozšírenie podmienok tvoriacich tzv. tvrdé jadro o ďalšie zložky mzdy (napr. mzdové zvýhodnenia za prácu v sviatok či nočnú prácu), podmienky ubytovania zamestnancov, či cestovné náhrady pri pracovnej ceste. Dvojité hradenie nákladov sa vylučuje, teda ak cestovné náhrady vypláca zahraničný zamestnávateľ, nie je potrebné poskytnúť ich užívateľským podnikom. 

3. Zavedenie pravidiel počítania dĺžky vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní, teda k situácii, keď vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec. 

4. Upravenie informačnej povinnosti užívateľského zamestnávateľa voči zahraničnému zamestnávateľovi pri cezhraničnom dočasnom pridelení - o pracovných podmienkach prideleného zamestnanca, ako aj jeho vyslaniach do iného členského štátu. 

5. Pri cezhraničnom dočasnom pridelení sa neaplikujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré za zamestnávateľa považovali inú osobu ako tú, ktorá má s vyslaným zamestnancom pracovnú zmluvu (§ 57 ods. 2 o vysielaní na pracovnú cestu len užívateľským podnikom alebo 58 ods. 7 zánik pracovného vzťahu).