Bezpečná a zdravá práca v digitálnom veku: Byť v (ne)milosti algoritmu je v budúcom svete práce neprijateľné

Nová kampaň Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia (EU-OSHA), v Správnej rade ktorej má svojich zástupcov aj KOZ SR, – „Zdravé pracoviská: Bezpečná a zdravá práca v digitálnom veku“ sa zameriava práve na prácu pre digitálne platformy, automatizáciu úloh, prácu na diaľku a hybridnú prácu, na riadenie pracovníkov prostredníctvom AI, či inteligentné digitálne systémy. 

Pre zamestnancov na mnohých pracoviskách a vo všetkých odvetviach prinášajú digitálne technológie stále viac možností, no zároveň ich stavajú pred väčšie výzvy a riziká. V rámci SR podľa údajov dostupných v sektorových stratégiách bude môcť byť v najbližších 20-tich rokoch nahradených technológiami od 65% do 81% pracovných procesov vo vybraných sektoroch priemyslu. V dôsledku digitalizácie v horizonte 15 až 20 rokov zanikne tretina pracovných miest a vznikne osmina nových pracovných miest. 

Avšak napriek rastúcemu využívaniu robotov, notebookov, smartfónov alebo nositeľných zariadení sa o možnom vplyve týchto technológií na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci diskutuje len na každom štvrtom pracovisku (24 %) v EÚ. Kľúčovou je nielen ochrana fyzického zdravia, ale aj duševného. Digitálna doba totiž prináša so sebou zvýšený stres a tlak spojený s neustálym pripojením k práci, komunikáciou a rýchlymi zmenami. Nemenej dôležitou je kybernetická bezpečnosť a zabezpečenie údajov a informácií vrátane ochrany osobných údajov a etickej zodpovednosti. S technologickým pokrokom je nevyhnutné, aby zamestnanci neustále získavali nové digitálne zručnosti a vedeli riešiť nové výzvy spojené s technológiami. Mnoho krajín EÚ už má právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa vzťahujú aj na digitálnu prácu. Slovensko na aktualizáciu legislatívy v tejto oblasti ešte len čaká. 

„Bezpečné a zdravé pracovné podmienky počas celého pracovného života v zamestnaní sú výrazným prínosom pre celú spoločnosť. V digitálnej dobe je však potrebné o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci hovoriť ešte dôraznejšie a v nových súvislostiach vrátane nových príležitostí na zlepšenie BOZP. Musíme si ale v prvom rade uvedomiť, že byť v (ne)milosti algoritmu je v budúcom svete práce neprijateľné. Našou úlohou je zaistiť, aby kontrolu mal vždy človek,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. 

Z údajov prieskumov EU-OSHA v oblasti BOZP vyplýva, že rastúca digitalizácia presúva opakujúce sa, pracovne náročné a nebezpečné úlohy na stroje a dochádza k náhrade pracovníkov v nebezpečnom pracovnom prostredí. Digitálne technológie zlepšujú prístup na trh práce pre znevýhodnených pracovníkov, ako sú pracovníci so zdravotným postihnutím, migranti alebo pracovníci nachádzajúci sa v oblastiach s nedostatkom pracovných príležitostí. Zamestnanci pracujúci na diaľku z domu sú menej často vystavení násiliu alebo verbálnemu napádaniu zo strany zákazníkov, pacientov či žiakov alebo obťažovaniu či šikanovaniu. „Je však potrebné hovoriť aj o rizikách pre BOZP, ktoré v súvislosti s digitálnymi technológiami už existujú. Pracovníci sú digitálne sledovaní, ich výkon je pod neustálym tlakom. Ako som už spomínala – úlohy manažmentu sú nahradené algoritmami, ktoré prideľujú úlohy pracovníkom a monitorujú ich výkon. Pracovníci sú sociálne izolovaní, automatizované alebo poloautomatizované procesy častokrát vedú k nespravodlivým rozhodnutiam o nich samotných. Chýba dostatočná komunikácia a spolupráca. Neexistuje jasne zadefinovaná zodpovednosť za BOZP a uplatniteľnosť existujúceho regulačného rámca BOZP. Nepretržitá dostupnosť znamená stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom, nepravidelný pracovný čas. A jednou z úloh odborov je pružne reagovať na všetky novovznikajúce riziká, psychosociálne riziká, zneužívanie pracovnej sily, nové riziká z nanotechnológií a pod.,“ doplnila Monika Uhlerová.

Vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku a starnutie obyvateľstva vrátane pracovnej sily je dôležité pri vytváraní bezpečných a zdravých pracovných podmienok zohľadňovať aj aspekty rôznych vekových skupín vrátane možných zmien funkčných schopností a zdravotného stavu starších zamestnancov. „Bude potrebné vytvoriť aj kompenzačné opatrenia, ktoré budú minimalizovať negatívne dopady demografického starnutia. Patrí sem aj príprava trhu práce a zamestnávateľov na skutočnosť, že pracovnej sily bude menej, bude v inej vekovej štruktúre a bude nahrádzaná digitálnymi technológiami. Nemenej dôležitá je aj príprava jednotlivých subsystémov sociálneho poistenia na novú situáciu, ich „upratanie“ a nastavenie správnych systémových väzieb,“ uviedla M. Uhlerová.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na dôležitosť prevencie v oblasti BOZP. KOZ SR už dlhodobo poukazuje na potrebu vytvorenia špeciálneho fondu, financovaného z prebytkov úrazového poistenia, pre financovanie preventívnych a zábranných opatrení pre predchádzanie pracovným úrazom a chorobám z povolania a na prispôsobovanie pracovného prostredia a výkonu práce aj staršej pracovnej sile.