Odstúpenie od pracovnej zmluvy

Je to jednostranný právny úkon, ktorým jeden z účastníkov pracovnej zmluvy prejavuje zo zákonných alebo zmluvných dôvodov vôľu zrušiť pracovnú zmluvu.

Odstúpenie od zmluvy v zmysle § 19 ods. 2 ZP upravuje právo zamestnávateľa na odstúpenie od zmluvy, ak:

1. zamestnanec nenastúpil do práce v deň dohodnutý v pracovnej zmluve bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť − § 141 ods. 1 ZP). Zamestnávateľ by však mal počkať s odstúpením od pracovnej zmluvy, pretože zamestnanec má v zmysle § 19 ods. 2 ZP časový priestor, aby oznámil zamestnávateľovi, že mu v nastúpení do práce bránila prekážka v práci na jeho strane.
2. ide o situáciu, keď zamestnanec nenastúpil do práce v deň dohodnutý v pracovnej zmluve a bránila mu v tom prekážka v práci a zároveň do troch pracovných dní o tejto prekážke zamestnávateľa neupovedomil (ide o prekážku v práci na strane zamestnanca),
3. tretia situácia sa týka prípadu, ak bol zamestnanec po uzavretí pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa § 19 ods. 2 ZP môže zamestnávateľ v zmysle § 19 ods. 3 ZP len dokiaľ zamestnanec nezačne vykonávať prácu. Po začatí výkonu práce zamestnancom môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer inými spôsobmi, napr. v skúšobnej dobe, výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením.

Na odstúpenie od pracovnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Nedodržanie písomnej formy je sankcionované neplatnosťou takéhoto právneho úkonu, t. j. na takéto odstúpenie od zmluvy sa nahliada, akoby sa neuskutočnilo.