Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce) je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti; ak sú dané zákonné podmienky tejto zodpovednosti, neprichádza do úvahy eventuálne spoluzavinenie škody zamestnancom, poprípade zbavenie zamestnávateľa zodpovednosti za škodu (R 70/1970).
Zamestnanec musí preukázať, že mu vznikla škoda na veciach (či už poškodením, zničením, alebo stratou veci), ktoré odložil u zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to na mieste na to určenom (napríklad ak bolo ako miesto na to určené vyhradená skrinka) alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
Ak sa mu podarí túto okolnosť preukázať, zamestnávateľ mu zodpovedá za škodu, aj keď zo strany zamestnávateľa boli dodržané povinnosti uložené právnym predpisom, teda aj keď škodu spôsobil zamestnanec zamestnávateľa alebo iná osoba.
Tejto zodpovednosti sa zamestnávateľ nezbaví jednostranným vyhlásením, že nezodpovedá napríklad za obsah vreciek šatstva alebo za veci odložené na vešiaku, a to ani v prípade, že zamestnanec zamestnávateľovi vopred podpísal vyhlásenie, že nebude uplatňovať nárok na náhradu škody za veci, ktoré u zamestnávateľa odloží (ide tu nepochybne o neplatný úkon podľa § 17 Zákonníka práce) (Z III, s. 94, 95).
Ak by neboli splnené podmienky zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach zamestnanca, zodpovednosť zamestnávateľa treba posúdiť ešte v rámci všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu podľa § 192 Zákonníka práce( R 26/1977).
Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa veci obvykle
