Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a invalidných dôchodcov

Invalidita znamená, že osoba má taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy ­trvať dlhšie ako jeden rok. Niektorí invalidní dôchodcovia môžu pracovať, keďže invalidita nie je zákonným dôvodom na skončenie doterajšieho pracovného pomeru. Súčasná legislatíva podporuje zamestnávanie invalidných dôchodcov a ich začlenenie do pracujúcej spoločnosti, keďže nájsť si zamestnanie môže byť problematické aj pre zdravého občana, nieto ešte pre invalidného.

Invalidný dôchodok

Cieľom invalidného dôchodku je za­bezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu jeho schopnosti vy­konávať zárobkovú činnosť v dôsledku jeho dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Legislatíva nebráni invalidnému dôchodcovi po získaní invalidného dôchodku pracovať.

Zamestnancom so zdravotným postihnutím v súlade s § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je „zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.“

Pojem občan so zdravotným postihnutím definujú aj ďalšie predpisy, a to:

●  zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“),

●  zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

Zákon č. 5/2004 Z. z. v § 9 ods. 1 ustanovuje, že „občanom so zdravotným postihnutím je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu.“ Osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 461/2003 Z. z.

V súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je „poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

Právna úprava v minulosti rozlišovala invalidné dôchodky na tzv. „plné“ invalidné dôchodky a „čiastočné“ invalidné dôchodky. Súčasná právna úprava takéto rozlíšenie nepozná, používa iba jeden univerzálny pojem „invalidný dôchodok“, avšak de facto naďalej platí, že za tzv. „plný“ invalidný dôchodok možno považovať invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 70 %. Ak miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 40 %, avšak nie viac ako 70 %, potom hovoríme o tzv. „čiastočnom“ invalidnom dôchodku.

V súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre telesnú poruchu, duševnú poruchu alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov a občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie invalidných dôchodcov upravuje Zákonník práce v nasledujúcich ustanoveniach:

●  Čl. 1 Základných zásad – upravujúci právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie na základe zdravotného postihnutia,

●  Čl. 8 Základných zásad – zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu vzhľadom na ich zdravotný stav,

●  § 13 ods. 2 – upravujúci zákaz diskriminácie zamestnancov pre zdravotné postihnutie,

●  § 40 ods. 8 – obsahuje definíciu pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím,

●  § 66 – upravuje súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnávate­ľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje) a v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (u zamestnanca sú dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny).

Ochrana pred výpoveďou zamestnanca so zdravotným postihnutím sa teda týka len skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to výpoveďou z dôvodov podľa § 63 od. 1 písm. b), c), d) Zákonníka práce.

●  § 87 ods. 3 – nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. Bez dohody je teda možné rozvrhnúť pracovný čas zdravotne postihnutého zamestnanca len rovnomerne podľa § 86 Zákonníka práce.

●  § 87a ods. 1 – Konto pracovného času. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca so zdravotným postihnutím sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.

●  § 158 – § 159 – úprava pracovných podmienok zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach, t. j. na takých pracovných miestach, na ktorých vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie dokáže plnohodnotne vykonávať prácu. Zároveň je povinný umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.

Zamestnávateľ je povinný aj vytvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Preradenie na inú prácu

Zákonník práce v § 55 ods. 2 písm. a) ustanovuje, že „Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak

a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva“.

Ak u zamestnanca dôjde k dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý ho obmedzuje v možnosti vykonávať doterajšiu prácu, potom sa má zamestnávateľ snažiť umožniť mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, resp. mu umožniť vykonávať inú prácu, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Zákonník práce v citovanom ustanovení ukladá zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Ide o jednostranný právny úkon zo strany zamestnávateľa, ktorý má za následok zmenu druhu vykonávanej práce zamestnancom.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím obsahuje § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., podľa ktorého:

„Zamestnávateľ je povinný:

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,

b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,

c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,

d) zamestnávať občanov so ­zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.“

Toto ustanovenie predstavuje základnú právnu úpravu základných povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

Celkovým počtom zamestnancov sa rozumie priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa v súlade s § 63 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

V prípade, že zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, § 63 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. umožňuje započítať zamestnávateľovi takého občana, ako keby zamestnával troch občanov so zdravotným postihnutím.

Pravidlá zaokrúhľovania sú obsiahnuté v § 63 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. a ustanovujú, že:

●  zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a

●  skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva,

sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zákon č. 5/2004 Z. z. ustanovuje v § 64 pre zamestnávateľov, ktorí nemôžu z rozličných príčin zamestnať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a tým plniť povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, možnosť splniť ju náhradným spôsobom, a to prostredníctvom niektorej z nasledujúcich alternatív:

a) zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,

b) úhradou odvodu alebo

c) vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov.

Zamestnávateľ môže zadať zákazku:

●  chránenej dielni alebo chránenému pracovisku,

●  občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zákon č. 5/2004 Z. z. definuje zákazku ako „dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.“

Tovarom sa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. rozumie „výrobok zhotovený integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, a je určený na predaj.“

Službou je „služba, ktorá je poskytovaná integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku“ (§ 64 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z.).

Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je upravená v § 64 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. Výška zákazky predstavuje 0,8-násobok celkovej ceny práce. Celková cena práce sa vypočítava a vychádza z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zadaním zákazky. Výsledná suma, ktorá predstavuje výšku zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím a ktorá sa vypočíta podľa § 49 ods. 4 prvej vety zákona č. 5/2004 Z. z., sa zaokrúhľuje na euro nadol.

Zákon č. 5/2004 Z. z. rozoznáva, či ide o zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), alebo ide o neplatiteľa DPH. Zamestnávateľovi, ktorý nie je platiteľom DPH, sa započítava do ceny zákazky aj DPH. Zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom DPH, sa nezapočítava do ceny zákazky DPH vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uvedené je v súlade s § 64 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z.

Spôsob, akým sa započítava počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých si zamestnávateľ môže náhradným plnením započítať na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, je vyjadrený v § 64 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z, podľa ktorého:

„Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), ktorých si zamestnávateľ môže započítať, je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d), po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb podľa odseku 6 a výškou zákazky podľa odseku 5.“

Výsledná hodnota sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0, 5 vrátane smerom nahor.

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z., je povinný v lehote najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Pričom výsledná suma sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Uvedené vyplýva z § 65 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.

Ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. má za cieľ postihnúť zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Títo zamestnávatelia majú teda formou odvodov prispieť k získaniu peňažných prostriedkov na podporu pracovného uplatnenia občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce.

Ak však úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod sa v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. „znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa odseku 1 odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d).“

Zákon č. 5/2004 Z. z. v § 65 ods. 4 ukladá povinnosť úradu práce vydať rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za príslušný kalendárny rok.

Záver

Aj občania so zdravotným postihnutím majú právo na prácu. Zákonník práce ustanovuje v pracovnoprávnych vzťahoch zákaz diskriminácie zamestnancov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov alebo občanov so zdravotným postihnutím sa môže v určitých prípadoch považovať za výhodu. Medzi výhody nesporne patrí možnosť daného zamestnanca započítať do počtu zamestnávaných invalidných dôchodcov a možnosť sa tak vyhnúť plateniu povinného odvodu (resp. časti odvodu) za neplnenie povinnosti zamestnávať dostatočný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Ďalšou výhodou môže byť možnosť požiadať a poberať rôzne príspevky na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých občanov.