Vyššie trestné sadzby aj povolené platby v tisícoch eur v hotovosti: Aké rôzne právne zmeny priniesol núdzový stav?

Od výskytu prvého lokálneho prípadu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky už prešlo vyše 21 mesiacov. Každodenný život obyvateľov Slovenska sa odvtedy razantne zmenil. V čase písania tohto článku (13.1.2022) je u nás stále vyhlásený núdzový stav. Celoštátny lockdown, ktorý bol výsledkom kulminácie tretej vlny, práve skončil.

Za necelé dva roky slovenská vláda vyhlásila jednu mimoriadnu situáciu (od dňa 12.03.2020), tri núdzové stavy a zaviedla tri lockdowny. Všetko v relatívne krátkom období. Tieto kroky smerovali k obmedzeniu šírenia vírusu SARS-CoV-2, ktoré decimovalo slovenské zdravotníctvo, ako aj riadne fungovanie štátu.

„Napriek skutočnosti, že väčšina z nás si už do istej miery zvykla na doposiaľ prijaté protipandemické opatrenia a s tým súvisiace obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany kompetentných orgánov, nie každý rozumie, čo vlastne so sebou prinášali jednotlivé právno-politické rozhodnutia,“ približuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Kto sa v tom má vyznať? Núdzový stav v číslach

Ako dlho vlastne na Slovensku v minulom roku trval núdzový stav? A koľko právnych úprav bolo pre udržanie tohto stavu potrebných?

Druhá vlna pandémie COVID-19 v sebe priniesla aj „druhú vlnu núdzového stavu“, ktorý sa začal ešte predvlani uznesením vlády z 30. septembra 2020 a stanovoval núdzový stav od 1. októbra 2020 v trvaní 45 dní. Táto dĺžka núdzového stavu bola zmenená ďalším uznesením na 90 dní, čo malo zmeniť koniec núdzového stavu zo 14. novembra na 29. decembra 2020. Vplyvom zmeny legislatívy a umožnenia predlžovania núdzového stavu, ktorý do slovenského právneho poriadku zaviedla novela č. 414/2020 Z. z. došlo opäť ďalším uznesením vlády k predĺženiu na obdobie 40 dní odo dňa 30.12.2020. Tento núdzový stav bol opakovane predlžovaný v roku 2021 uzneseniami vlády č. 77/2021, č. 160/2021, č. 215/2021, až nakoniec bol uznesením vlády č. 260/2021 ukončený, a to od 15. mája 2021. To znamená, že od začiatku roku 2021 sme boli v núdzovom stave do 14. mája 2021, čo predstavuje 134 dní.

Rovnako tak začiatkom súčasnej tretej vlny začala aj „tretia vlna núdzového stavu“ vyhlásená uznesením vlády odo dňa 25. novembra v trvaní 90 dní, čo do konca roka 2021 predstavuje 37 dní. Núdzový stav pritom naďalej trvá aj v roku 2022.

„Dokopy sme tak v roku 2021 boli 171 dní v núdzovom stave, čo predstavuje takmer pol roka. Zároveň treba dodať, že uznesením vlády č. 260/2021 (ktorým sa ukončil vlani na jar núdzový stav) mimoriadna situácia, vyhlásená ešte 11. marca 2020, ukončená nebola a trvala naďalej, teda do konca roka 2021 celých 649 dní,“ dodáva Matej Škultéty z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Pre predstavu, v akej dynamickej situácii žijeme a ako často sa menili pravidlá, sa stačí pozrieť na fakt, že vyhláška upravujúca obmedzenia fungovania prevádzok bola upravená Úradom verejného zdravotníctva SR celkovo 23 krát (+ 1 redakčné oznámenie opravujúce chyby) za rok 2021, z toho 8 krát len minulú jeseň, t. j. od 7.10.2021. (stav k 13.01.2022)

Mimoriadna situácia, núdzový stav a lockdown. Čo je čo?

V súčasnosti neexistuje snáď nikto, kto by sa nestretol s  pojmami mimoriadna situácia, núdzový stav  a lockdown. Stali sa súčasťou našich bežných konverzácií a nie je žiadnym prekvapením, že sa nám pletú a môžeme ich vnímať ako synonymá.  Napriek skutočnosti, že tieto právne inštitúty spolu úzko súvisia, obsahovo sú od seba diametrálne odlišné. Čo znamenajú a ako ovplyvňujú náš bežný život v kontexte pandémie COVID-19?

1. 1.     Mimoriadna situácia: zmena fungovania štátu, povinnosti aj pokuty

Prvý pojem, ktorý je potrebné objasniť je „mimoriadna situácia“. Mimoriadnu situáciu upravuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, podľa ktorého mimoriadnou situáciou je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Jednoducho povedané mimoriadna situácia je dôsledkom živelnej pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenia verejného zdravia II. stupňa alebo teroristického útoku. Nevzniká však automaticky. To, že vznikne niektorá z mimoriadnych udalostí ešte neznamená, že zároveň automaticky začína v krajine platiť aj mimoriadna situácia. Tá musí byť podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva vyhlásená (samozrejme po vzniku mimoriadnej udalosti) kompetentnými orgánmi, ktorým sú Vláda Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja alebo obce. Pôsobnosť jednotlivých orgánov pre vyhlasovanie, resp. odvolanie mimoriadnej situácie vychádza z miery a intenzity postihnutej oblasti. V marci 2020 Vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu  situáciu, a to preto, lebo rozsah ohrozeného, resp. postihnutého územia mimoriadnou udalosťou (ohrozením verejného zdravia II. stupňa) presiahlo územný obvod kraja.

„V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie dochádza k zmene fungovania štátu ako takého a taktiež aj k obmedzovaniu základných práv a slobôd obyvateľov územia, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Vo všeobecnosti platí, že v prípadoch mimoriadnej udalosti je každý povinný primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať v súčinnosti s inými osobami v civilnej ochrane. V záujme ochrany života, zdravia a majetku možno uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu,“ vymenúva zmeny JUDr. Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Tento právny režim sa líši od bežného stavu najmä v tom, že obyvateľom (fyzickým aj právnickým osobám) vznikajú ďalšie povinnosti, ktoré by za normálnych okolnosti nevznikli. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa počas mimoriadnej situácie vykonávajú konkrétne prevenčné opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku. Dobrým príkladom je evakuácia daného územia, vykonávanie časovo obmedzenej práce, poskytnutie vecných prostriedkov patriacich do vlastníctva povinných osôb, ako aj poskytnutie potrebných priestorov a prostriedkov na núdzové ubytovanie osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce.

„V prípade nerešpektovania povinností a obmedzení vyplývajúcich zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva dochádza k spáchaniu priestupku na úseku civilnej ochrany, za ktorý počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu môže byť uložená peňažná sankcia, až do 1659 eur a v blokovom konaní do 1000 eur