Vrátenie odstupného

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnanca vrátiť odstupné vtedy:

• ak sa vracia späť k svojmu bývalému zamestnávateľovi do pracovného pomeru

Druh práce nie je rozhodujúci, t. j. môže ísť o totožný druh práce ako v skončenom pracovnom pomere alebo aj o úplne novú pracovnú pozíciu. Relevanciu má uzavretie pracovného pomeru. Ak by sa zamestnanec vrátil späť, ale so zamestnávateľom by sa dohodli na uzatvorení niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, povinnosť vrátiť odstupné by nevznikla.

• ak nastúpi do pracovného pomeru k právnemu nástupcovi bývalého zamestnávateľa

Ak zamestnancovi vyplatí odstupné zamestnávateľ A, zamestnávateľa A vzápätí kúpi zamestnávateľ B a zamestnanec uzavrie pracovný pomer so zamestnávateľom B, je zamestnanec povinný vrátiť odstupné. K prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov dochádza okrem predaja podniku alebo jeho časti aj pri nájme podniku alebo jeho časti, pri predaji podniku vo verejnej dražbe a pod.

• ak ešte neuplynula doba zodpovedajúca poskytnutému odstupnému

Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Napríklad:

Zamestnanec skončil pracovný pomer 31. augusta 2021 a bolo mu vyplatené odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi nastúpil 1. októbra 2021. Zamestnávateľovi tak musí vrátiť 61/91 odstupného, t. j. 2/3 odstupného, pretože do práce sa vrátil o dva mesiace (o 61 dní) „skôr“ (číslo 61 vyjadruje počet kalendárnych dní, o ktoré zamestnanec nastúpil do práce skôr – október, november, a číslo 91 vyjadruje počet kalendárnych dní za tri mesiace od 1. septembra do 30. novembra 2021). Ak by zamestnanec čakal a uzavrel by pracovný pomer až od 1. decembra 2021, povinnosť vrátiť odstupné by mu nevznikla.

• ak to zamestnávateľ bude vyžadovať

Zamestnancovi vyplýva povinnosť vrátiť odstupné priamo zo zákona, ale nemožno vylúčiť situáciu, že zamestnávateľ na vrátení odstupného nebude trvať, a tak si zamestnanec môže vyplatené odstupné nechať. Nie je vylúčená ani iná dohoda zamestnávateľa a zamestnanca. Napríklad že zamestnanec vráti odstupné iba za celý kalendárny mesiac a vrátenie pomernej časti mu zamestnávateľ odpustí. V súlade s § 1 ods. 6 Zákonníka práce by takáto dohoda mala byť vždy priaznivejšia pre zamestnanca.

Na povinnosť zamestnanca vrátiť odstupné nemá žiaden vplyv výška mzdy v skončenom pracovnom pomere a v „obnovenom“ pracovnom pomere. Odstupné bude musieť zamestnanec vrátiť aj vtedy, ak výška mzdy v pracovnom pomere po návrate k tomu istému zamestnávateľovi bude podstatne nižšia než v predchádzajúcom pracovnom pomere. Je vecou každého jedného zamestnanca, aby si prepočítal, či sa mu návrat k pôvodnému zamestnávateľovi a vrátenie odstupného vo vzťahu k ponúknutej výške mzdy oplatí.

Zaujímavou pre prax môže byť otázka vrátenia odstupného v prípade, ak dôjde k sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zamestnancovi bolo vyplatené odstupné v súlade so zákonom, no niektorá zo strán sa domnieva, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ trvá na tom, aby zamestnanec počas trvania sporu naďalej vykonával prácu, resp. zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ počas trvania sporu naďalej zamestnával, výkon takejto práce neznamená automaticky povinnosť vrátiť odstupné.

Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 3606/2017 z 15. augusta 2018, výkon práce zamestnancom pre doterajšieho zamestnávateľa, ku ktorému zamestnanec pristúpil pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, v čase neistoty, či bol pracovný pomer skončený platne, nezakladá povinnosť vrátiť odstupné, pretože v podstate ide o výkon práce v prolongovanom pôvodnom pracovnom pomere. Nie je splnená základná podmienka pre vrátenie odstupného, t. j. založenie ďalšieho, nového pracovného pomeru u doterajšieho zamestnávateľa.

Je preto potrebné počkať na vyriešenie sporu. Ak súd rozhodne, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, pracovný pomer neskončil a naďalej trvá, zamestnancovi odstupné nepatrí. V súlade s § 222 Zákonníka práce ide v tomto prípade o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a keďže zamestnanec musel vzhľadom na okolnosti predpokladať, že ide o sumu neprávom vyplatenú, je povinný zamestnávateľovi odstupné vrátiť, a to v lehote do troch rokov od jej výplaty. Vlečúci sa pracovnoprávny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru tak môže spôsobiť premlčanie práva zamestnávateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe odstupného a jeho ponechanie si zamestnancom.