Úprava odbernej lehoty pri doručovaní zamestnávateľom

V rámci pracovnoprávnych vzťahov je tento postup upravený v § 38 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a podporne sa uplatňujú podmienky doručovania ustanovené osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poštových službách“).

Ustanovenie § 38 Zákonníka práce bolo naposledy novelizované v roku 2011. Zákonom č. 257/2011 Z. z. bol výraz „pošta“ nahradený širším pojmom „poštový podnik“, a to vzhľadom na diverzitu subjektov, ktoré poskytujú poštové služby.

Diverzita poštových podnikov sa síce na poštovom trhu SR deklarovala, ale v konečnom dôsledku zamestnávateľ nemal a nemá možnosť výberu ktoréhokoľvek poštového podniku. Ak neexistuje priama (osobná) možnosť doručenia, Zákonník práce prikazuje zamestnávateľovi doručiť písomnosť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.^[1] To znamená, že zamestnávateľ si musí zvoliť na doručenie písomnosti taký poštový podnik, ktorý danú poštovú službu poskytuje a v súlade s § 38 ods. 5 Zákonníka práce rešpektovať pri tomto spôsobe doručovania podmienky osobitného zákona, t. j. zákona o poštových službách.

Distribúcia doporučenej zásielky je súčasťou tzv. univerzálnej poštovej služby, ktorá sa poskytuje na základe poštovej licencie. O udelenie poštovej licencie môže požiadať ktorýkoľvek poštový podnik, no v súčasnosti je jediným držiteľom tejto licencie Slovenská pošta, a. s. (ďalej len „Slovenská pošta“ alebo „pošta“).^[2]

To znamená, že ak zamestnávateľ pristúpi k doručovaniu písomnosti ako doporučenej zásielky, jediným poštovým podnikom spĺňajúcim podmienky pre vybranie a distribúciu doporučenej zásielky je podľa zákona o poštových službách Slovenská pošta. Pri doručovaní podľa § 38 Zákonníka práce preto vychádzame aj z platných poštových podmienok Slovenskej pošty (účinné od 3. 7. 2021).

Ustanovenie § 38 Zákonníka práce neobsahuje zákonnú úpravu situácie, keď písomnosť nie je možné doručiť, pretože jej adresát (zamestnanec) nebol zastihnutý na odovzdávacom mieste. V takomto prípade sa postupuje podľa poštových podmienok. Poštový doručovateľ zanechá v domovej listovej schránke písomne oznámenie o jej uložení na pošte. Po predložení zanechaného oznámenia a preukázaní totožnosti si môže adresát vyzdvihnúť doporučenú písomnosť na pošte uvedenej v oznámení počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Do odbernej lehoty sa nezapočítava deň oznámenia o uložení písomnosti na pošte. Ak nebola písomnosť v tejto lehote vyzdvihnutá, poštový podnik ju vráti odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú. Len poznamenávame, že tzv. náhradné doručenie (t. j. ak adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení) sa pri doručovaní v pracovnom práve neuplatňuje. Znamená to, že poštový doručovateľ uloží písomnosť doručovanú podľa § 38 Zákonníka práce na pošte hneď po tom, ako adresáta nezastihne na doručovanom mieste po prvýkrát, už neupozorňuje adresáta o opätovnom doručení.

Dňom, keď pošta vrátila zamestnávateľovi písomnosť ako nedoručiteľnú (nie dňom, keď uplynie posledný deň odbernej lehoty), sa podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce uplatní jedna z fikcií doručenia a povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa považuje sa splnenú.

V súvislosti s dĺžkou a márnym uplynutím odbernej lehoty sa v praxi vyskytuje problém zachovania právnych účinkov prejavu vôle zachytených v doručovanej písomnosti. Na to, aby právny úkon vyvolal právne účinky v určitej dobe, musí pred jej uplynutím druhej strane tiež dôjsť (byť doručený). Ak napríklad zamestnávateľ podá písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe na poštovú prepravu hoci aj v posledných dvoch týždňoch jej plynutia, skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom môže zmariť nevyzdvihnutie písomnosti zamestnancom počas odbernej lehoty.

Ak sa doporučená zásielka obsahujúca oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nedostane do dispozičnej sféry zamestnanca počas skúšobnej doby, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné.

Ako ďalšie príklady môžeme uviesť dvojmesačnú lehotu na podanie výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 4 Zákonníka práce) a na okamžité skončenie pracovného pomeru (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce), ktorá začína plynúť od momentu, keď sa zamestnávateľ o dôvode výpovede/okamžitého skončenia dozvedel.

Ak aj zamestnávateľ svoj prejav vôle skončiť pracovný pomer so zamestnancom týmto spôsobom vyhotoví a odošle v rámci dvojmesačnej lehoty, ale do dispozičnej sféry zamestnanca sa dostane až po jej uplynutí, je takéto skončenie podľa všetkého neplatné. Na ťarchu zamestnávateľa je v tých prípadoch obštrukčné konanie zamestnanca, keď si doručované písomnosti neprevezme a nechá zámerne plynúť odbernú lehotu. Poštový poriadok pritom ponúka zamestnávateľovi rôzne dispozičné služby na osobitné zaobchádzanie so zásielkami, aj ich kombinácie.^[3] Možno napríklad uviesť dispozičnú službu „Uložiť ... dní“, v rámci ktorej pošta zásielku po neúspešnom pokuse o doručenie uloží na toľko dní, o koľko odosielateľ požiada.

Prístup k využiteľnosti tejto dispozičnej služby v pracovnoprávnej praxi je rozdielny. Líšia sa názory súdov i názory odborníkov z pracovného práva na otázku možnosti skrátenia odbernej lehoty zásielky podľa poštových podmienok. Niektorí zamestnávatelia skracujú lehotu uloženia zásielky, v mnohých prípadoch aj na problematickú dĺžku niekoľkých dní – odvolávajúc sa na to, že len využívajú možnosti, ktoré im umožňujú poštové podmienky. Na druhej strane sa však možno stretnúť s tým, že v mnohých prípadoch súdy neakceptujú žiadne skrátenie úložnej lehoty podľa poštových podmienok.

Podľa nášho názoru, uvedená dispozičná služba je využiteľná, aj keď s právnym rizikom. Jej využitie zo strany zamestnávateľa by sa posudzovalo v rámci konania v súlade s dobrými mravmi a zákazom zneužitia práva, ktoré je v teoretickej rovine vágne, no v praktických skutočnostiach naviazané na konkrétne skutkové okolnosti. Ak viaceré indície smerujú k tomu, že sa zamestnanec všemožne vyhýba doručeniu písomnosti, nevidíme v skrátení odbernej lehoty rozpor s dobrými mravmi.

Uviesť možno aj § 32 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého, ak je zamestnávateľom služobný úrad, tento zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ (...).

Vyššiu mieru právnej istoty by do tak dôležitých vzťahov pri doručovaní v pracovnom práve vnieslo kogentné korigovanie odbernej lehoty, nie jej úprava v poštových podmienkach, ktoré ani nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom.

Na túto požiadavku nakoniec zareagoval zákonodarca a do § 38 ods. 2 Zákonníka práce sa navrhuje doplniť možnosť zamestnávateľa skrátiť odbernú lehotu zásielky na desať dní.^[4] Pod tento počet dní je skrátenie odbernej lehoty neprípustné. Stáva sa voľbou zamestnávateľa, či využije skrátenie odbernej lehoty v rozpätí od 17 do 10 dní, alebo či na skrátenie vôbec nepristúpi. Ak bude chcieť túto možnosť využiť, ide rovnako ako v prípade služieb „doručenka“ a „do vlastných rúk“ o službu Slovenskej pošty, ktorá sa vyznačuje na doručovanej zásielke.

Z realizovaného pripomienkového konania k návrhu zákona vyplynulo, že odborná verejnosť víta legislatívne zakotvenie možnosti skrátiť odbernú lehotu pri zásielkach doručovaných prostredníctvom poštového podniku. Na druhej strane, kritické pripomienky smerujú k tomu, že stále sa nenašla odvaha na zakotvenie elektronického spôsobu doručovania v pracovnoprávnych vzťahoch, aj keď každodenné fungovanie pracovnoprávnych vzťahov už dávno presahuje aj do digitálneho priestoru.