Testovanie na covid-19 ako súčasť lekárskej prehliadky?

Špecifickosť predmetnej ­ situácie sa odvíja od skutočnosti, že pri nej prichádza k prelínaniu sa troch rôznych právnych režimov v podobe právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov (najmä Zákonníka práce), právnej úpravy ochrany osobných údajov (najmä nariadenia GDPR) a príslušných právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie § 146 ods. 2 Zákonníka práce a § 147 ods. 1 Zákonníka práce uvádzajú, že "starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov" a "zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam".[1]

V nadväznosti na predmetné ustanovenia § 6 ods. 1 a nasl. zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o BOZP") sa uvádza, že medzi všeobecné povinnosti zamestná­vateľa patrí " aj povinnosť, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj zabezpečenie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada".

Teoretické východiská právneho režimu dopĺňajú ustanovenia nariadenia GDPR, ktoré upravujú možnosť zamestnávateľa spracúvať informácie o zdravotnom stave zamestnanca, t.j. napríklad informácie o pozitivite zamestnanca na vírus COVID-19. Aktuál­ny trend takmer bezvýhradného záujmu zamestnávateľa spracúvať tieto osobné údaje zamestnanca o jeho zdravotnom stave, napr. s ohľadom na potreby manažmentu zabezpečenia pracovných síl (nahradenie zamestnancov, ak by napr. určitá časť z nich bola pozitívna na COVID-19 alebo by musela podstúpiť povinnú karanténu) naráža na práva dotknutých osôb a zásadu dôvernosti a integrity, resp. samotnú zákonnosť spracúvania osobných údajov zamestnancov. Uvádzaný kontext snahy zamestnávateľa zisťovať takéto informácie preto musíme rozlíšiť na niekoľko situácií.

Primárne môžeme vychádzať zo základnej zásady vymedzenej v čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR v podobe povinnosti spracúvania osobných údajov zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej fyzickej osobe (zamestnancovi) a z právneho základu obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR v podobe spracúvania osobných údajov na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, prípadne je spracúvanie osobnýc