Status mladistvého zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch

Kódex pracovného práva, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) reflektuje vo výraznej miere postavenie mladistvého zamestnanca. Už v čl. 7 základných zásad Zákonníka práce zákonodarca zdôrazňuje takú prípravu mladistvého zamestnanca na povolanie a také rešpektovanie jeho pracovných podmienok, ktoré dbajú na rozvoj telesných a duševných schopností mladistvého.

Založenie pracovného pomeru

Pracovný pomer sa podľa slovenského práva zakladá pracovnou zmluvou a rovnako je to aj v prípade mladistvého zamestnanca. V jeho prípade je však nevyhnutné splniť aj ďalšie podmienky určené v § 41 Zákonníka práce. Prvou podmienkou je predchádzajúce lekárske vyšetrenie mladistvého a tiež vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Vyjadrenie však podľa nášho názoru neznamená nevyhnutný súhlas, pretože vyjadrením zákonného zástupcu predsa bude aj jeho prípadný nesúhlas so založením pracovného pomeru. Zamestnávateľ má súčasne podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce informačnú povinnosť voči mladistvému zamestnancovi a v prípade definovaných ľahkých prác aj voči jeho zákonnému zástupcovi o potenciálnych rizikách vykonávanej práce a BOZP opatreniach. Konkrétne ide o ľahké práce neohrozujúce bezpečnosť, vývoj, zdravie, školskú dochádzku mladistvého zamestnanca pri jeho (spolu)účinkovaní na kultúrnych resp. umeleckých predstaveniach, športových alebo reklamných činnostiach.

Práce zakázané mladistvým zamestnancom

Zákonník práce vymedzuje okruh povolených prác pre mladistvých zamestnancov len veľmi stroho. Podľa § 173 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnávať mladistvých zamestnancov len prácami, ktoré sú adekvátne ich fyzickému a rozumovému rozvoju a ich výkon neohrozuje mravnosť. Na druhej strane zákonodarca zvolil aj nega