Skúšobná doba

1. Je rozdiel medzi skúšobnou dobou a skúšobnou lehotou?

Pracovné právo nepozná pojem skúšobná lehota. Na overenie toho, či sa naplnia očakávania tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, ktoré majú v súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru, najmä či obom zmluvným stranám budú vyhovovať dohodnuté pracovné podmienky, slúži skúšobná doba. To, že je skúšobná doba dobou, a nie lehotou, ovplyvňuje predovšetkým počítanie času.

Podľa § 37 ZP doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Plynutie skúšobnej doby sa začína tým dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce, napríklad ak si zmluvné strany dohodli ako deň nástupu do práce 1. júla 2021, týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť (ak by išlo o lehotu, začala by plynúť 2. júla 2021).

Skúšobná doba začne plynúť, aj keby zamestnanec v daný deň nenastúpil do práce. Ak koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, skúšobná doba uplynie tento deň. Ak by išlo o lehotu a jej posledný deň by pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty by bol najbližší nasledujúci pracovný deň.

2. Vzniká skúšobná doba automaticky so vznikom pracovného pomeru?

Nie, nevzniká automaticky (zo zákona). Ak majú zmluvné strany na skúšobnej dobe záujem, musia si ju výslovne dohodnúť. Skúšobná doba nie je obligatórnou (podstatnou) náležitosťou pracovnej zmluvy a je na vôli zamestnávateľa, či skúšobnú dobu so zamestnancom dohodne alebo nie. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne pod sankciou neplatnosti a má tvoriť súčasť pracovnej zmluvy. Ak sa pracovný pomer založí ústne, nemôže byť skúšobná doba dohodnutá platne a zmluvné strany nemôžu využiť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Podľa judikatúry nemôže byť skúšobná doba platne dohodnutá potom, čo už vznikol pracovný pomer. Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť so spätnou platnosťou a najneskôr ju možno dohodnúť v ten deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu zamestnanca do práce (z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 31. 3 .1983, sp. zn. 6 Cz 12/83).

Skúšobnú dobu nemožno platne účastníkmi dohodnúť po vzniku pracovného pomeru, čo znamená, že nie je prípustné jej dodatočné dohodnutie v priebehu trvania (pri zmene) pracovného pomeru napríklad v podobe dodatku (doplnku) k pracovnej zmluve. Začiatok skúšobnej doby je teda vždy totožný so vznikom pracovného pomeru (R 6/1984).

3. Je možné dohodnúť skúšobnú dobu s ktorýmkoľvek zamestnancom?

V podstate áno, až na tri výnimky.  Po prvé: podľa § 53 ods. 1 ZP nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu v zmluve o budúcej pracovnej zmluve so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa, ktorý sa u zamestnávateľa pripravoval na povolanie (ďalej len „žiak“). Účel skúšobnej doby sa napĺňa počas prípravy žiaka na povolanie.

V druhom prípade skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na