Pracovný pomer na určitú dobu

Právna úprava pracovného pomeru na určitú dobu je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a v § 71 Zákonníka práce, ktorý upravuje skončenie pracovného pomeru na určitú dobu.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce:

„Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“

Jedným z pracovných pomerov, ktoré rozoznáva Zákonník práce z hľadiska doby trvania pracovného pomeru, je pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu, ktorý vzniká dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Z § 48 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pri pracovnom pomere na určitú dobu musí mať pracovná zmluva povinne písomnú formu, inak by sa pracovný pomer považoval za uzavretý na neurčitý čas. V prípade pracovného pomeru uzavretého na určitú dobu musí byť v pracovnej zmluve zároveň výslovne určená doba jeho trvania.

Zákonník práce neupravuje, akým spôsobom má byť v pracovnej zmluve vymedzená doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu. Konkrétny spôsob vymedzenia doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu v pracovnej zmluve je tak ponechaný na dohode zamestnávateľa a zamestnanca, pričom spôsob vymedzenia doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu nesmie vzbudzovať žiadnu pochybnosť o tom, kedy sa má pracovný pomer skončiť.

Tým, že Zákonník práce neobsahuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by vyžadovalo, aby v pracovnej zmluve bola vymedzená doba trvania pracovného pomeru uzavretého na určitú dobu konkrétnym časovým údajom (napr. počtom týždňov alebo