Odmietnutie prekrytia horných dýhacích ciest na pracovisku ako porušenie pracovnej disciplíny

Prvotne musíme uviesť, že prípadná pochybnosť o právnom charaktere ustanovení (obmedzení, zákazov a príkazov) obsiahnutých vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nezbavujú zamestnávateľa povinnosti zabezpečiť plnenie svojich povinností, ktoré mu vznikajú ako obligatórny záväzok vyplývajúci z príslušných ustanovení § 5 ods. 1 a 3 zákona o BOZP, § 6 ods. 1 zákona o BOZP a § 12 ods. 2 zákona o BOZP, ktoré uvádzajú povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k ochrane života a zdravia zamestnancov na pracoviskách.

Vo všeobecnosti má zamestnávateľ povinnosť dodržiavať povinnosti vyplývajúce napr. z § 5 ods. 1 zákona o BOZP, kde sa uvádza, že:

„zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí napr. vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, ako aj uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami“,

ďalej v zmysle § 5 ods. 3 zákona o BOZP uvádza, že:

„zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné“.

Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP uvádza, že:

„zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“

a  § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP vymedzuje obligatórnu povinnosť zamestnávateľa zaistiť

„bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov tak, že ich má zaraďovať na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav“.

Formulovanie týchto právnych (obligatórnych) povinností vychádza z existencie prípadného vzniku objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) za poškodenie alebo ohrozenie zdravia zamestnanca ich porušením napr. v dôsledku vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Príslušné ustanovenia zákona o BOZP totiž predstavujú komplexnú povinnosť zamestnávateľa zaistiť bezpečnosť a ochranu života a zdravia zamestnancov na pracovisku.

Právny rámec obsiahnutý vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva SR len dotvára alebo konkretizuje rozsah ďalších povinností v súvislosti s realizáciou protiepidemiologických opatrení zo strany zamestnávateľa na zabezpečenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP.

V súlade s ustanovením § 2 a §  3 bod 3 a 4  vyhlášky č. 237 s účinnosťou od 12. augusta 2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška č. 237“), sú zamestnanci povinní mať riadne prekrytie horných dýchacích ciest respirátorom, ak sa neuplatní niektorá z výnimiek obsiahnutých v ustanovení § 2 bod 3 a § 3 bod 3 a 4 vyhlášky č. 237. V tomto ohľade si však dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že zamestnávateľ o takejto povinnosti musel zamestnanca vhodným a primeraným spôsobom informovať a kontrolovať jej dodržiavanie ako súčasti uplatňovania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Za predpokladu, že zamestnávateľ dodržal uvedené povinnosti, zamestnanci nemôžu odmietnuť prekrytie horných dýchacích ciest pri výkone práce, ak táto požiadavka na prekrytie horných dýchacích ciest má stanovený vyššie uvádzaný právny základ ako jedno z protiepidemiologických opatrení a zamestnanci nedisponujú buď uplatnením výnimky podľa § 2 bod 3 vyhlášky č. 237, alebo osobitným lekárskym posudkom podľa osobitného predpisu, ktorý vzhľadom na aktuálny zdravotný stav zamestnanca takéto prekrytie horných dýchacích ciest neumožňuje bez vplyvu (zhoršenia) jeho zdravotného stavu (v takomto prípade je ale zamestnávateľ povinný prijať iné primerané protiepidemiologické opatrenia na ochranu života a zdravia ostatných zamestnancov). 

Odmietnutie splnenia pokynu zamestnávateľa v podobe povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest pri výkone práce v zmysle vyššie uvedeného tak jednoznačne napĺňa hmotnoprávny predpoklad porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, za ktoré mu môže zamestnávateľ uložiť pracovnoprávnu sankciu v podobe skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol zamestnanec upozornený písomnou formou.

Takéto konanie zamestnanca možno totiž subsumovať pod ustanovenie § 81 písm. c) Zákonníka práce, v ktorom sa formuluje povinnosť zamestnanca dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, pričom v tomto prípade ide bezpochyby o zjavný súvis s výkonom práce a dokonca prípadný vznik škody zo strany zamestnanca možno podradiť pod ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ak by porušením tejto povinnosti spôsobil inému zamestnancovi poškodenie zdravia (pravdepodobne v tomto prípade formou úmyselného odmietania plnenia povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest) vo väzbe na vylúčenie zodpovednosti zamestnávateľa s odkazom na ustanovenie § 195 ods. 6 Zákonníka práce vo väzbe na ustanovenie § 197 Zákonníka práce.

V tomto ohľade by som však odkázal aj na príslušné ustanovenie vnútropodnikového predpisu zamestnávateľa (napr. pracovný poriadok), ktorý formuluje obdobnú povinnosť zamestnanca. Takéto konanie zamestnanca rovnako napĺňa porušenie povinnosti zamestnanca nekonať v rozpore so zásadami ochrany zdravia pri práci s odkazom na právny rámec protiepidemiologických opatrení, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o BOZP, t. j.

„dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený“.

Je preto na rozhodnutí zamestnávateľa, či uplatní formu skončenia pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ak zamestnanca v posledných 6 mesiacoch písomne upozornil na možnosť výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zákonník práce mu však takéto konanie bezpochyby umožňuje.