Odchodné a odstupné z hľadiska doby trvania pracovného pomeru

Z hľadiska zdanenia a platby odvodov na poistné, patria odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Výnimkou je odchodné u policajtov a vojakov, ktoré sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale odvody na zdravotné poistenie sa z neho neplatia.

Užitočná informácia: Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov.

Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanec sa nároku na odchodné a odstupné nemôže platne vzdať, a to ani dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom – išlo by o neplatný právny úkon.

Odchodné je peňažné plnenie vyplácané v súvislosti s odchodom zamestnanca „do dôchodku“:

1. odmena za dlhoročne a celoživotne vykonávanú prácu (poskytuje sa „raz za život“),
2. poskytuje sa pri prvom skončení pracovného pomeru,
3. poskytuje sa po vzniku nároku na dôchodkovú dávku, ktorú ustanovuje Zákonník práce.

Pri výplate odchodného nezáleží na dôvode skončenia pracovného pomeru, avšak rozhodujúci je spôsob ukončenia pracovného pomeru, keďže pri okamžitom skončení pracovného pomeru (pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a pre právoplatné odsúdenie zamestnanca pre trestný čin) nárok na odchodné nevzniká.

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru. Nárok na odstupné nevzniká, ak:

• pracovný pomer končí na podnet zamestnanca,
• ide o zamestnanca, u ktorého z dôvodu organizačných zmien dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa (napr. predaj podniku),
• ak ide o zamestnancov (tzv. dohodárov), ktorí vykonávali u zamestnávateľa zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, doh