Ochrana pred diskrimináciou v zamestnaní

Na úvod je potrebné vysvetliť, že zásada rovnakého zaobchádzania je širší pojem ako diskriminácia. Tá predstavuje aj konanie rozporné s dobrými mravmi, pričom dôvody diskriminácie sú vymenované v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Uvedený zákon priamo stanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Dôvody diskriminácie, ktorými sú ,,iné zmýšľanie“ a ,,iné postavenie“, rozširujú inak taxatívny výpočet, čím zákonodarca umožnil pod tieto subsumovať aj iné špecifické dôvody, ktoré nemožno vopred predvídať vzhľadom na osobitosti určitých situácií.

Formy diskriminácie

Aby určité konanie bolo možné označiť za diskriminačné, okrem dôvodu a oblasti diskriminácie, ktorou je v tomto prípade oblasť pracovnoprávnych vzťahov, je potrebné naplnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je forma diskriminácie.

Antidiskriminačný zákon rozlišuje medzi priamou a nepriamou diskrimináciou, obťažovaním, sexuálnym obťažovaním, neoprávneným postihom, pokynom a nabádaním na diskrimináciu.