O (nielen) pracovnom úraze z pohľadu zamestnávateľa

Pracovný úraz verzus iný úraz

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v § 195 definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia zamestnanca alebo jeho smrť úrazom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to nezávisle od vôle zamestnanca – v dôsledku krátkodobého, náhleho a násilného pôsobenia vonkajších vplyvov (napr. chemických, mechanických). Pracovným úrazom pritom nie je úraz, ktorý utrpí zamestnanec na ceste do zamestnania alebo z neho.

Úraz zamestnanca, ku ktorému došlo na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale nie pri činnosti súvisiacej s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje za tzv. iný úraz.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v súvislosti s pracovným úrazom sú upravené najmä v § 17 zákona o BOZP.

Základné povinnosti zamestnanca

V prípade, ak na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa dôjde k úrazu (t. j. poškodeniu zdravia alebo smrti) zamestnanca alebo inej fyzickej osoby, je zamestnanec alebo svedok tejto udalosti povinný uvedené bezodkladne oznámiť dotknutému zamestnávateľovi.

Základné povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má niekoľko základných povinností vo vzťahu k úrazu na jeho pracovisku alebo v jeho priestoroch, a to:

• vykonať bezodkladne opatrenia potrebné na zamedzenie ďalšieho ohrozenia života a zdravia[1];
• zistiť príčinu a všetky okolnosti vzniku úrazu – vykonať tak musí za účasti zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, a ak je to vzhľadom na zdravotný stav postihnutého zamestnanca možné, aj za jeho účasti;
• prijať a vykonať opatrenia na zabránenie opakovania podobného úrazu;
• oznámiť bezodkladne po prijatí oznámenia o úraze jeho vznik zástupcom zamestnancov (vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť);
• v prípade pracovného úrazu, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, oznámiť uvedené písomne pobočke Sociálnej poisťovne, a to najneskôr do troch dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze zamestnávateľ dozvedel.

Zamestnávateľ, v priestoroch ktorého došlo k pracovnému úrazu, má povinnosti podľa § 17 ods. 6 zákona o BOZP aj v prípade, že sa pracovný úraz stane zamestnancovi iného zamestnávateľa. 

Pracovný úraz verzus registrovaný pracovný úraz

V prípade, ak následkom pracovného úrazu je pracovná neschopnosť zamestnanca v trvaní viac ako tri dni, resp. jeho smrť, ide o tzv. registrovaný pracovný úraz, a zamestnávateľ je povinný ho registrovať. Vzor záznamu registrovaného pracovného úrazu je ustanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. [2]

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k registrovanému pracovnému úrazu

Okrem uvedených základných povinností zamestnávateľa je zamestnávateľ vo vzťahu k registrovanému pracovnému úrazu povinný:

• spísať o ňom záznam, a to najneskôr do ôsmich dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz;
• zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru a rovnako aj zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz (resp. pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu), záznam o registrovanom pracovnom úraze, a to do ôsmich dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel, že ide o takýto úraz;
• ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, je zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť tieto skutočnosti aj príslušnému útvaru Policajného zboru SR.

Závažný pracovný úraz

V rámci registrovaného pracovného úrazu slovenská legislatíva klasifikuje aj ďalšiu osobitnú skupinu, ktorou je tzv. závažný pracovný úraz. Ide o registrovaný pracovný úraz, ktorým bola poškodenému zamestnancovi spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví. V takom prípade je zamestnávateľ ešte nad rámec povinností uvedených pri registrovanom pracovnom úraze povinný:

• prizvať k zisťovaniu príčin úrazu (okrem poškodeného zamestnanca a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť) aj bezpečnostného technika;
• oznámiť bezodkladne po prijatí oznámenia o tejto skutočnosti vznik závažného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru;
• zaslať do 30 dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o vzniku takéhoto úrazu, správu o vyšetrení príčin a okolností jeho vzniku, ako aj o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovania podobného pracovného úrazu, a to príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

K zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Ak úraz, ku ktorému došlo na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, spĺňa definíciu pracovného úrazu v zmysle uvedeného, potom platí, že zodpovednosť za škodu znáša v súlade s ustanovením § 195 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol postihnutý zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Uvedené pritom platí aj vtedy, ak zamestnávateľ dodržal povinnosti vyplývajúce mu z osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za úraz zamestnanca ani v prípade, ak k pracovnému úrazu zamestnanca došlo pri odvracaní škody hroziacej príslušnému zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, pričom zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Na druhej strane, Zákonník práce pozná v určitom obmedzenom rozsahu aj inštitút úplného, resp. čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za škodu (tzv. exkulpácia alebo vyvinenie sa). Konkrétne ide o tieto prípady:

1. Úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa

Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za vzniknutú škodu úplne vtedy, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bolo spôsobenie škody postihnutým zamestnancom:

• v dôsledku jeho zavineného porušenia právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
• tým, že bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

2. Čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa

Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 196 ods. 2 Zákonníka práce sa môže zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti za škodu voči zamestnancovi sčasti za predpokladu, že preukáže niektorú z nasledujúcich alternatív vzniku úrazu zamestnanca v priestoroch zamestnávateľa:

• postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci svojím zavinením, a to napriek tomu, že s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, pričom toto porušenie bolo jednou z príčin škody (vzniku úrazu),
• jednou z príčin škody (vzniku úrazu) bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, alebo
• zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne[3] a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví – v takom prípade sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina vzniknutej škody.

Rozsah náhrady škody bude v takom prípade závisieť od miery zavinenia zamestnanca.[4] Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, má pritom nárok na poskytnutie náhrady za vecnú škodu v takom rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá zamestnávateľ. V tejto súvislosti je zamestnávateľ povinný bezodkladne prerokovať rozsah zodpovednosti so zástupcami zamestnancov, ako aj s postihnutým zamestnancom.