Hospodárska mobilizácia z právneho hľadiska? Prácu môže štát nariadiť komukoľvek

Problematiku hospodárskej mobilizácie upravuje zákon č. 179/2011 Z. z. Zjednodušene ide o súbor hospodárskych a organizačných činností a opatrení v období krízovej situácie alebo v stave bezpečnosti, kedy sa na krízovú situáciu pripravujeme. Pomocou jednotlivých opatrení sa má zabezpečiť ochrana základných bezpečnostných záujmov našej krajiny, príprava na obranu, či riešenie krízových situácií a zmenšenie ich dôsledkov.[1]

„Cieľom je tiež zabezpečiť základné a životne dôležité tovary a služby nevyhnutné na prežitie obyvateľstva, ako napríklad mäso, cukor, múku a mlieko, zo služieb napríklad dopravu osôb a vecí. Rovnako je podstatné aj zabezpečenie dodávky elektriny a vody,“ vysvetľuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Hospodárska mobilizácia ďalej vytvára predpoklady na zabezpečenie aktivít najdôležitejších subjektov verejnej moci, resp. štátnej aparatúry, ktorým sú najmä ústredné orgány, ako napríklad Ministerstvo vnútra SR, ozbrojené bezpečnostné zbory, napríklad Zbor väzenskej a justičnej stráže, Policajný zbor a záchranné zložky.

Príkaz bez možnosti odvolania

Subjektmi hospodárskej mobilizácie sú v prvom rade ústredné orgány určené vládou, VÚC, obce a mestá, okresné úrady, Národná banka Slovenska, RTVS, Sociálna poisťovňa, ako aj Štátna pokladnica. Za subjekty hospodárskej mobilizácie ale môžu byť označení príkazom alebo rozhodnutím kompetentných orgánov aj podnikatelia, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj verejné vysoké školy. A aj na túto skupinu sa vzťahujú špecifické práva a povinnosti.

Na Slovensku pritom od 12. marca 2020 trvá mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou SR z dôvodu ochorenia COVID-19. Navyše 26. februára tohto roku Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR pred ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. To znamená, že z pohľadu platnej legislatívy sa nachádzame v období krízovej situácie.

„Z tohto dôvodu je možné, aby kompetentné orgány príkazom určili podnikateľa, napríklad spoločnosť s ručeným obmedzením, ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Zaujímavosťou je, že proti príkazu nie je prípustný opravný prostriedok, teda odvolanie. Čo znamená, že takýto podnikateľ nemôže príkaz napadnúť,“ dodáva Ján Azud.

Medzi opatrenia, ktoré môžu byť takto dosahované, radíme napríklad povinnosť chrániť životne dôležité zdroje, organizáciu dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, vecné plnenie či organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia.

Ste subjekt hospodárskej mobilizácie? Takéto sú vaše práva a povinnosti

Subjekty hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie si môžu uplatňovať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva pri vecnom plnení a za plnenie pracovnej povinnosti, ďalej môžu požadovať od kompetentného orgánu zabezpečenie doplnenia ľudských zdrojov a vecných prostriedkov na účel plnenia konkrétneho opatrenia, ktoré vykonávajú na základe rozhodnutia alebo príkazu.

Určený subjekt je na druhej strane povinný v období krízovej situácie plniť prikázané opatrenia.

„Zaujímavosťou však je, že aj podnikatelia a iné právnické osoby, ktorí neboli určené za subjekty hospodárskej mobilizácie, sú v období krízovej situácie rovnako povinní dodržiavať isté povinnosti a obmedzenia. Ako napríklad podriadiť sa vecnému plneniu na základe príkazu kompetentného orgánu, dodržiavať regulačné opatrenia spotreby elektriny a plynu, spotreby tepla, spotreby vody a spotreby ropy a ropných výrobkov, ako aj  poskytnúť na základe vyžiadania obce informácie o stave a inventarizácii hospodárskych zvierat a rastlinných komodít,“ objasňuje Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Subjekty sú tieto povinnosti a limitácie povinné dodržať, ak súvisia s plnením vybraných opatrení hospodárskej mobilizácie, akým je napríklad regulácia rozvodu a spotreby elektriny a tepla, ako aj regulácia distribúcie a spotreby plynu alebo organizácia veterinárnej starostlivosti.

Hospodárska mobilizácia sa týka aj bežných ľudí

„Základným právom fyzických osôb, teda bežných občanov v období krízovej situácie je právo na dodávku životne dôležitých tovarov, akými sú napríklad chlieb, vajcia, mlieko, a to