Dovolenka a krátenie dovolenky

Dovolenka slúži ­zamestnancovi najmä na oddych a regeneráciu bez toho, aby došlo k výpadku jeho stáleho príjmu. Právna úprava dovolenky na zotavenie obsiahnutá v Zákonníku práce rozlišuje tri druhy dovolenky:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, alebo jej pomernú časť, ktorou rozumieme dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť, pri splnení podmienok uvedených v § 101 Zákonníka práce,
• dovolenku za odpracované dni – ktorá patrí zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť, pri splnení podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 105 Zákonníka práce,
• dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni za podmienok ustanovených v § 106 Zákonníka práce.

Šírenie ochorenia COVID-19 malo výrazný vplyv aj na pracovnoprávne vzťahy. Jedným z jeho dosahov môže byť aj krátenie dovolenky zamestnancom, napr. tým, ktorí zostali doma s deťmi.

Výmera dovolenky

Zákonník práce ustanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, t. j. minimálne 20 dní. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov, t. j. minimálne 25 dní.

Nárok na najmenej osem týždňov dovolenky v kalendárnom roku patrí:

1. pedagogickému ­zamestnancovi a odbornému zamestnancovi pod­ľa osobitného predpisu,
2. vysokoškolskému učiteľovi,
3. výskumnému pracovníkovi a umeleckému pracovníkovi verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
4. zamestnancovi s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva ­výskumno-pedagogickú ­činnosť alebo vedeckú činnosť, vý­skum­nú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Pritom týždňom dovolenky sa rozumie 7 po sebe nasledujúcich dní, a to bez ohľadu na to, ktorým dňom sa začína. Pokiaľ je zamestnancovi pracovná doba rozvrhovaná rovnomerne do päťdňového pracovného týždňa, tak pri 4 týždňoch je základná výmera dovolenky 20 pracovných dní.

Právo na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť vzniká vtedy, ak zamestnanec u zamestnávateľa pracuje aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a to v rozsahu základnej výmery dovolenky alebo jej pomernej časti, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Zamestnanec, ktorý u zamestná­vateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Dĺžka dovolenky za odpracované dni sa určí ako 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v prí­slušnom kalendárnom roku.

Právny nárok na dovolenku za odpracované dni aj na dovolenku za kalendárny rok je vylúčený.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec začal pracovať 1. 8. 2020. Môže si v septembri zobrať dovolenku? Aký nárok mu vznikne na dovolenku? Môže si takýto zamestnanec zobrať dovolenku aj počas skúšobnej doby?

Po prvom mesiaci (keď mu uplynie 21 pracovných dní) si zamestnanec môže v septembri zobrať dovolenku 1,5 dňa (20/12 = 1,66 dňa).

Na to, aby si zamestnanec mohol nárok na vzniknutú dovolenku vyčerpať, mal by spravidla najskôr odpracovať u zamestnávateľa 60 dní. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce nebráni tomu, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ vzniknutý nárok na dovolenku povolí čerpať aj pred uplynutím 60 dní. Je to výlučne na dohode medzi zamestnávateľ