Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (2.)

Postavenie zamestnanca a právna zodpovednosť zamestnanca v prípade zrušeného letu

V prípade zodpovednosti za škodu u zamestnanca podľa Zákonníka práce, ide o situáciu, keď zamestnanec koná v rámci pracovnoprávneho vzťahu (pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi), poruší svoju povinnosť, vznikne škoda, táto škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Zákonník práce v prípade zodpovednosti zamestnanca za škodu vychádza zo zodpovednosti za škodu na základe zavinenia zamestnanca (v niektorých prípadoch ako  hmotná zodpovednosť zamestnanca – zodpovednosť za vzniknutý schodok – § 182 Zákonníka práce a prevzatie zvereného predmetu na písomné potvrdenie – § 185 Zákonníka práce, sa zavinenie prezumuje). Zavinenie môže byť vo forme nedbanlivosti alebo úmyslu. Ak neexistuje ani nedbanlivosť, nie je daná zodpovednosť zamestnanca za škodu. 

V prípade, ak letecká spoločnosť zruší let, ktorým sa zamestnanec mal vrátiť domov, a tento let bol určený zamestnávateľom (napr. zamestnávateľ zarezervoval posledný let z destinácie a nie je tam iná alternatíva), zamestnanec nezavinil situáciu, že ďalší dostupný let je až v iný deň. O zavinení zamestnanca by bolo možné hovoriť, ak by si sám zamestnanec jednostranne, s cieľom zostať v príslušnom meste dlhšie v daný deň, zmenil letenku bez vedomia (súhlasu) zamestnávateľa a bez toho, aby to vôbec pripúšťali vnútorné predpisy zamestnávateľa napr. z letu o 16:00 hod., resp. 18:00 hod. na posledný let v daný deň, a ten by bol zrušený. V takom prípade by jeho konanie bolo príčinou, prečo sa zo zahraničnej pracovnej cesty nevrátil v daný deň, pretože ak by išiel v pôvodnom čase, vrátil by sa v plánovanom čase. Výnimkou by bola situácia, ak by napr. v daný deň boli nakoniec zrušené všetky lety, napr. z dôvodu výpadku elektriny, informačných systémov by neodletel ani let o 16:00 hod. – v takom prípade konanie zamestnanca zmena času letu je bezpredmetné k následku (následok by bol teoreticky len v tom, že čím neskôr sa zamestnanec dostane na rad ohľadom zmeny letenky, tým neskôr letí domov – ak je veľa čakajúcich cestujúcich).

Rovnako by zamestnanec mohol zodpovedať, ak by z vlastného zavinenia zmeškal let o 18:00 hod., ale podmienky letenky umožňujú, aby odletel o 20:00 hod., avšak iba tento let bol zrušený.

Ak k zmene letu došlo tak, že neboli porušené pravidlá u zamestnávateľa, napr. zamestnanec je na stretnutí, kde musí byť a došlo k jeho predĺženiu a podmienky vo vzťahu k letenke umožňujú jej zmenu na neskorší let, zamestnanec by nezodpovedal za škodu, pretože konal v medziach povoleného, a teda neporušil svoju povinnosť.

Ak by zamestnanec mal letieť o 18:00 hod., ale tento let je zrušený a letecká spoločnosť mu ponúkne let napr. cez prestup s príchodom o 23:00 hod. alebo let ďalší deň s preplatením ubytovania a stravy, zamestnanec by mal konzultovať možnosti so zamestnávateľom (ak je to možné z časového hľadiska – napr. ak stojí v rade 200 ľudí, pri okienku už konzultovať možnosti nevie, ale počas čakania môže mať priestor na komunikáciu so zamestnávateľom – ak je osoba v EÚ nemali by jej vzniknúť dodatočné náklady na telefonát, SMS – ak ide o situáciu vo večerných hodinách, je aj na zo