Kedy je individuálne prepustenie súčasťou hromadného prepúšťania? Počítanie referenčnej doby 30 dní podľa práva EÚ

Právo SR v § 73 Zákonníka práce ustanovuje, kedy ide o hromadne prepúšťanie. Podľa § 73 ods. 1 ZP: „O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní

• najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,
• najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov,
• najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov.”

Ustanovenie § 73 ZP teda ustanovuje niekoľko skutočností: dôvody skončenia, ktoré spadajú pod hromadné prepúšťanie, počet prepúšťaných zamestnancov a dobu, počas ktorej dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru.

V kontexte práva SR teda ide o vykonanie úkonu rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo o skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (v tomto prípade v podmienkach SR dohodou) počas doby 30 dní. Ak sa má v tejto dobe nazbierať relevantný počet zamestnancov, ide o hromadné prepúšťanie.

Právo SR vychádza z čl. 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (ďalej len „smernica 98/59“). V kontexte tejto smernice a vnútroštátnej úpravy v Španielsku došlo k sporu, či konkrétne individuálne prepustenie zamestnanca (skončenie pracovného pomeru s ním) bolo súčasťou hromadného prepúšťania alebo nie, keďže v zmysle smernice k nemu musí dôjsť v dobe 30 dní (resp. 90 dní v závislosti od toho, či členský štát využije možnosť č. 1 alebo 2 podľa smernice). V tejto súvislosti sa objavila otázka, ako počítať uvedenú dobu 30 (90 dní).

Skutkový stav:

Dňa 31. októbra 2016 UQ začala pracovať ako kontrolórka kvality pre spoločnosť Marclean Technologies. Dňa 28. mája 2018 bola UQ vyhlásená za dočasne práceneschopnú.

Dňa 31. mája 2018 Marclean Technologies oboznámila UQ s rozhodnutím o jej prepustení. V čase tohto prepustenia Marclean Technologies uznala, že toto prepustenie bolo protiprávne a táto spoločnosť následne zaplatila UQ odstupné, ktoré je podľa nej splatné v prípadoch, keď súd vyhlási prepustenie za protiprávne.

V období od 31. mája do 14. augusta 2018 prestalo pre Marclean Technologies pracovať sedem osôb. Štyri z týchto osôb prestali pracovať z dôvodov, ktoré nemožno pripísať im osobne, dve prestali pracovať z vlastnej vôle a v prípade poslednej uplynula doba, na ktorú bola dojednaná jej dočasná pracovná zmluva.

Ďalších 29 osôb zamestnaných spoločnosťou Marclean Technologies pre túto spoločnosť prestalo pracovať 15. augusta 2018. V ten istý deň Marclean Technologies ukončila svoje činnosti v celom rozsahu. Dňa 16. augusta 2018 týchto 29 osôb začalo pracovať pre spoločnosť Risk steward SL.

Marclean Technologies predložila vnútroštátnemu súdu dokumenty, podľa ktorých uvedených 29 osôb podalo 26. júla 2018 výpovede z vlastnej vôle s účinnosťou od 15. augusta 2018.

UQ tvrdí, že vzhľadom na to, že tieto výpovede sa časovo zhodujú a že v takomto prípade dotknutí pracovníci nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, táto situácia v skutočnosti predstavuje skryté hromadné prepúšťanie. Jej prepustenie by sa preto malo považovať za neplatné.

Marclean Technologies odpovedala, že dôvodom na prepustenie UQ nebolo len znižovanie činnosti tejto spoločnosti, ale aj skutočnosť, že tejto pracovníčke a ďalším zamestnancom, ktorí boli tiež prepustení, bolo možné pripísať, že neplnia svoje pracovné zmluvy.

Vnútroštátny súd …. konštatoval, že prepustených bolo 30 až 35 pracovníkov, čo je podľa neho možné kvalifikovať ako „hromadné prepúšťanie“ v zmysle článku 1 ods. 1 prvého pododseku písm. a) smernice 98/59. Tento súd uvádza, že šp