Právna úprava doby odpočinku v SR
Zákonník práce vo všeobecnosti upravuje niekoľko druhov odpočinkov (dôb odpočinkov): prestávka v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dovolenka.
a) Nepretržitý denný odpočinok (§ 92 Zákonníka práce)
Nepretržitý denný odpočinok je odpočinok (doba) medzi koncom jednej pracovnej zmeny a začiatkom druhej pracovnej zmeny, ktoré na seba nadväzujú.
K otázke účelu doby odpočinku sa vyjadril aj SD EÚ v prípade C-151/02 Jaeger (bod 92) (má byť účinná, umožniť zotaviť sa, pôsobiť preventívne – aby sa znížilo riziko zhoršenia BOZP, ktoré môže spôsobiť nahromadenie období práce bez potrebného odpočinku) a pod.
Účelom tohto odpočinku je zotavenie sa (krátkodobá regenerácia v rámci určitého cyklu 24 hodín), aby zamestnanec bol odpočinutý a mohol nastúpiť do práce tak, aby nevznikalo riziko pre BOZP (jeho zdravie, zdravie iných zamestnancov a pod.) V tomto ohľade Zákonník práce určuje, že odpočinok má byť nepretržitý, a teda vylučuje jeho „pretržitosť“, t. j. prerušenie. Nepretržitosť predstavuje bez prerušenia po sebe nasledujúce hodiny odpočinku v priebehu 24 hodín, nie ich súčet z 24 hodín.
Zákonník práce zároveň upravuje minimálny rozsah nepretržitého denného odpočinku:
1) mladistvý zamestnanec (pojem v § 40 ods. 3 Zákonníka práce) − aspoň 14 hodín po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín,
2) (iný ako mladistvý) zamestnanec –najmenej 12 hodín po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.
Zákonník práce upravuje aj jeho skrátenie (podmienky, okruh osôb) a minimálny rozsah odpočinku pri jeho skrátení. Minimálny denný odpočinok pri skrátení je najmenej 8 hodín po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.
b) Nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93 Zákonníka práce)
Nepretržitý odpočinok v týždni je odpočinok v rámci týždňa (ktorý predstavuje 7 po sebe idúcich dní), pričom tento odpočinok má pripadnúť na dni/deň (pozn. celý deň) alebo byť v určitom rozsahu hodín (nemusí teda ísť o kalendárne dni, keďže napríklad pracovná zmena môže končiť aj o 6:00 alebo začať o 22:00 – pozri aj pravidlo ustanovené v § 95 Zákonníka práce, ktoré určí, do ktorého dňa takáto zmena patrí. V tomto prípade je deň de facto 24 hodín idúcich po sebe).
Účelom tohto odpočinku je zotavenie sa (krátkodobá regenerácia v rámci určitého cyklu 7 dní, resp. dlhšieho cyklu), aby zamestnanec bol odpočinutý a mohol nastúpiť do práce tak, aby nevznikalo riziko pre BOZP (jeho zdravie, zdravie iných zamestnancov a pod.). Ide o kvalitatívne dlhší odpočinok ako nepretržitý denný odpočinok, pretože zákonodarca ho vymedzuje ako ucelený úsek – deň, resp. deň prepočítaný na hodiny (24 hodín). V tomto ohľade Zákonník práce určuje, že odpočinok má byť nepretržitý, a teda vylučuje jeho „pretržitosť“, t. j. prerušenie, výkonom práce (resp. inou skutočnosťou − pracovnou pohotovosťou na pracovisku).
Základné pravidlo (minimálny odpočinok) upravuje § 93 ods. 1 Zákonníka práce. Ide o nepretržitý odpočinok raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ďalšie odseky potom ustanovujú podmienky, okruh osôb a minimálny rozsah pri jeho skrátení.
c) Interakcia nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni
Interakciou týchto dvoch odpočinkov máme na mysli skutočnosť, keď zamestnanec skončí výkon práce avšak v rámci 24 hodín nenastupuje na ďalší výkon práce.
Príklad: Najštandardnejším príkladom takejto interakcie je situácia, keď zamestnanec pracuje v pondelok až v piatok od 8:00 do 16:30.
Z právneho hľadiska je:
- čas od 16:30 do 8:00 nepretržitým denným odpočinok (podľa § 92 ods. 1 Zákonníka práce),
- sobota a nedeľa je nepretržitým odpočinkom v týždni (podľa § 93 ods. 1 Zákonníka práce) – ide o deň pracovného pokoja zamestnanca (§ 94 Zákonníka práce).
Z praktického hľadiska je však situácia komplikovaná, pretože vzniká nasledujúca otázka:
Akým odpočinkom je čas od 16:30 do 24:00 (resp. 8:00) z piatka na sobotu?
Akým odpočinkom je čas od 0:00 do 8:00 z nedele na pondelok?
Takáto právna kvalifikácia má nielen význam ohľadom toho, o čom chceme písať v tomto článku, ale napríklad aj pre iné účely. Podľa § 97 ods. 5 Zákonníka práce: „Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.“ Môže byť teda rozdiel medzi skrátením denného a týždenného odpočinku, pokiaľ ide o prácu nadčas (je rozdiel, či je práca nadčas v pracovný deň zamestnanca alebo v deň jeho pracovného pokoja).
V tomto ohľade je zjavné, že piatok ani pondelok nie sú dňami pracovného pokoja zamestnanca, pretože v dané dni zamestnanec pracuje (§ 94 ods. 1 Zákonníka práce „Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“) Nemožno však zabudnúť, že v prípade zložitejších organizácií práce – napríklad pracoviská s nočnými zmenami deň nekopíruje pracovný deň). V tomto ohľade sa teda čas od 16:30 do 24:00 (piatok/sobota) a čas od 0:00 do 8:00 (nedeľa/pondelok) javí v súčasnom vnímaní Zákonníka práce de facto ako súčasť nepretržitého denného odpočinku. Jeho jednotlivé úseky sú menej ako 12 hodín, ale keďže za ním nasleduje nepretržitý odpočinok v týždni jeho účel je zachovaný.
Príklad: Zamestnanec skončil prácu v piatok o 16:30.
Voľno:
Piatok: 16:30 – 24:00 (7 hodín a 30 minút)
Sobota: 0:00 – 24:00 (24 hodín – deň)
Nedeľa: 0:00 – 24:00 (24 hodín – deň)
Pondelok: 0:00 – 8:00 (8 hodín)
Spolu: 63,5 hodiny
Príklad: Výnimka v § 94 ods. 3 Zákonníka práce ustanovuje: „Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa ods. 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, kedy mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.“
Ide teda o situáciu so skrátením nepretržitého odpočinku v týžd
