Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

3. OKPP - Obchodnoprávne prieniky do vnútropodnikových pracovnoprávnych procesov – čo musíte vedieť a čo musíte „doma“ upraviť na základe nových súdnych rozhodnutí

Publikované: Autor/i: www.noveaspi.sk

Prezentácia sa venuje problematike prienikom obchodného práva do pracovného práva.

Hlavná prezentácia je zameraná na:

Obchodnoprávne prieniky do vnútropodnikových pracovnoprávnych procesov

  • Konanie v mene zamestnávateľa navonok - právne úkony.
  • Vybrané koncernové aspekty v pracovnoprávnych vzťahoch.
  • Konanie zamestnávateľa.
  • Poverenie vs splnomocnenie.
  • Organizačné predpisy a faktické úkony.

Diskusia k otázkam:

  • Je mozne podpisat "hromadne" dodatky k pracovnej zmluve, podpisovane hromadne stovkami zamestnancov zo strany zamestnavatela "mechanickymi prostriedkami"? Resp. vlozi sa scan a tak sa dodatok pracovnej zmluvy vytlaci.
  • Ak zamestnanca nepoverime, ale splnomocnime, zodpoveda za konanie na jeho zaklade len do vysky podla pracovneho prava?
  • Je mozne podpisat dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktora musi byt v pisomnej forme, aj elektronickymi prostriedkami podla § 40 ods. 4 Obcianskeho zakonnika, t.j. "Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila ? Odvolavam sa na § 1 ods. 4 Zakonnika prace: "Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka."
  • Ako je to s poverením pre viac osôb na to isté konanie z pohľadu GDPR, keďže na poverení sú uvedené identifikačné údaje všetkých poverených osôb? Môžu ich poverené osoby navzájom vidieť?
  • Mozu konatelia udelit plnu moc jednemu z nich v poziícii generálneho riaditeľa, t.j. zamestnancovi? Konatel vykonava aj funkciu generalneho riaditela a je teda zamestnancom spolocnosti, ktory bude mat plnu moc alebo poverenie od spolocnosti.

Prezentujúci: Mgr. Ida Budayová Kuklišová

Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“ N

Publikované:

Napriek tomu, že právna úprava OSŘ obsahuje len veľmi málo ustanovení týkajúcich sa konkrétne pracovnoprávneho sporu, obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k povinnosti uhradiť „jistotu“ v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o predbežné opatrenie v pracovnoprávnej veci alebo vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov (§ 75b ods. 3 OSŘ.)