Vplyv stresu na psychiku hasičov

Človek stres zažíva vtedy, ak pociťuje nerovnováhu medzi požiadavkami, ktoré sú na neho kladené a prostriedkami, ktoré má k dispozícii na ich zvládnutie. Aj keď je stres psychickým javom, do značnej miery ovplyvňuje fyzické zdravie človeka. Je odpoveďou organizmu sprevádzanou adrenalínom a ďalšími stresovými hormónmi, ktoré sa prejavujú zrýchlením tepu a krvného tlaku, dýchania, svalovým napätím, suchom v ústach, zvýšením hladiny krvného cukru atď.

Neexistuje presná hladina stresu, ktorá by bola pre jedinca optimálna, pretože každý človek reaguje na situácie rôzne. Aj keď nie je možné jednoznačne určiť optimálnu mieru stresu, z hľadiska vplyvu na zdravie človeka ho možno rozdeliť na negatívny a pozitívny.

Pri práci hasiča je vplyv stresu významný. Treba ho hrániť voči agresivite prostredia a zabezpečiť dôležité funkcie jeho organizmu. Telesná práca hasiča znásobuje produkciu tepla. 90% sa na nej podieľajú svaly a koža, o zvyšok sa delí s ostatnými orgánmi 9% a mozog 1%. Na výdaji tepla sa podieľa povrch kože. Výdaj je posilnený, ak je súčasne z povrchu kože odstraňovaná ohriata vrstva vzduchu napr. prúdením vzduchu. Tepelnú bilanciu tela musia zabezpečovať osobné ochranné prostriedky hasiča, navyše tieto prostriedky musia čiastočne chrániť hasiča aj voči agresivitám prostredia (tepelnému toku, chemickým látkam, ostrým hranám, baktériám a pod.). Výrazné faktory, ktoré hasiča negatívne ovplyvňujú sú stres a psychická záťaž pri práci. Treba zdôrazniť, že stránka psychickej náročnosti je v popredí.