Uznávanie odbornej kvalifikácie je zahrnuté do právnej oblasti voľného pohybu osôb, a proces uznania je vnímaný ako proces, ktorého cieľom je zabezpečenie jednej z priorít EÚ, a to voľného pohybu osôb, ktoré so sebou prináša uľahčenie migrácie pracovnej sily medzi členskými štátmi.
S prihliadnutím na skutočnosť, že každá krajina EÚ má rôzne systémy odborného vzdelávania, stala sa aktuálnou potreba zjednotiť systém uznávania kvalifikácií a odbornej spôsobilosti v členských krajinách EÚ. Za tým účelom bola prijatá "Stratégia vnútorného trhu pre služby", zameraná najmä na to, aby bolo voľné poskytovanie služieb v rámci Európskej únie tak jednoduché, ako v rámci jednotlivého členského štátu.
Následne bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Jej cieľom je zjednotenie zložitého a veľakrát neprehľadného právneho poriadku EÚ v oblasti uznávania odbornej kvalifikácie, vytvorenie jednoznačnej interpretácie rozhodnutí Súdneho dvora vo veci uznávania odborných kvalifikácií, zaručenie Prístupovej zmluvy o slobodnom pohybe osôb a voľnom poskytovaní služieb a zabezpečenie liberalizácie v tejto oblasti.
Smernica sa týka uznávania odborných kvalifikácií členskými štátmi, ktoré boli získané v iných členských štátoch. Smernica však nebráni členským štátom uznávať odborné kvalifikácie, ktoré získali mimo územia EÚ štátni príslušníci tretích krajín, podľa svojich vlastných predpisov. Stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií, uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.
Uznanie odbornej spôsobilosti zo strany hostiteľského štátu EÚ umožňuje osobe získať v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný v domovskom členskom štáte a toto povolanie vykonávať v hostiteľskom štáte za rovnakých podmienok ako ho vykonávajú občania hostiteľského štátu.
Na účely tejto smernice je povolanie, ktoré chce žiadateľ vykonávať v hostiteľskom členskom štáte rovnaké ako povolanie, pre ktoré je kvalifikovaný vo svojom domovskom
