Uplatňovanie a záväznosť noriem

Príčinu vzniku technických noriem môžeme vidieť v snahe človeka hľadať všeobecne prijateľné, výhodné a bezpečné riešenia, a to už v dávnej minulosti, pri zabezpečovaní svojich potrieb. Zavedenie určitých pravidiel v minulosti vo forme sústavy váh a mier, unifikácia materiálov a postupov nás neprestáva udivovať dodnes, keď pozeráme na pyramídy v Egypte, zostatky akvaduktu alebo Kolosea v Ríme, prípadne Veľký čínsky múr, ako na výsledky prvých zábleskov technických noriem.

Korene moderných technických noriem siahajú do obdobia priemyselnej revolúcie, ktorá umožnila prechod od manufaktúry založenej na ručnej práci ku dôkladnej deľbe práce a hromadnej výrobe, čo by nebolo možné bez precíznych predpisov, ktoré vyústili do vzniku technických pravidiel. Za jeden z prvých predpisov s charakterom technickej normy na našom území môžeme považovať zákon z roku 1871 nariaďujúci periodické skúšky parných kotlov na základe prevádzkových skúseností.

Z dôvodu spoločného štátu od 1918 až 1992 (s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny) bol dejinný vývoj slovenskej priemyselnej normalizácie v 19. a v 20. storočí úzko prepojený s českou normalizáciou. Pre normalizáciu tohto obdobia je charakteristické nielen veľké množstvo technických noriem a odborníkov rešpektovaných aj na medzinárodnej úrovni, ale aj založenie prvého vrcholového orgánu na úseku normalizácie v roku 1922 - Československej spoločnosti normalizačnej.

Výrazné zmeny vo vývoji normalizácie nastali v priebehu roka 1992 a následne po zrode samostatnej Slovenskej republiky, keďže vznikla potreba novej legislatívy a organizačného usporiadania v oblasti normalizácie, ako aj zavádzania európskych a medzinárodných noriem za účelom odstránenia prekážok voľného pohybu tovarov a služieb, rozvoja trhového hospodárstva a technickej harmonizácie. Základom sústavy technických noriem v Slovenskej republike sa stal komplex československých noriem a odborových noriem, ktoré boli k 1. januáru 1994 zrušené.

Norma vo všeobecnosti predstavuje záväzné pravidlo alebo skupinu pravidiel, pričom samotný pojem norma môže mať viac významov.

Najčastejšie sa pod pojmom norma rozumie právna norma, ktorá má všeobecne záväzný charakter, čo môže spôsobovať nejasnosti a nejednoznačnosti vo vzťahu k technickým normám, ktoré podľa súčasného právneho stavu sú založené na báze dobrovoľnosti.

Podľa ISO/IEC Guide 2: 1996, Normalizácia a príbuzné činnosti (Všeobecný slovník), je technická norma dokument vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom, ktorý poskytuje na bežné a opakované používanie pravidlá, usmernenia (návody alebo charakteristiky) pre činnosti alebo ich výsledky tak, aby sa dosiahol optimálny stupeň usporiadania v danom kontexte (v danej súvislosti).

Technickú normu možno definovať ako dokument odsúhlasený konsenzom reprezentujúcim záujmy rôznych zainteresovaných strán (od výrobcov, cez spotrebiteľov až po orgány verejnej moci), ktorý akceptovala uznaná normalizačná organizácia (napr. v Európe sú to CEN, CENELEC a ETSI) s cieľom stanoviť technické špecifikácie alebo kritéria vo forme pravidiel, usmernení, inštrukcií a pokynov za účelom dosiahnutia optimálneho stupňa požiadaviek trhu na výrobky, postupy alebo služby.

Rámcovým právnym predpisom pre oblasť technickej normalizácie a technických noriem v Slovenskej republike je zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 264/1999 Z.z.") obsahujúci tiež vymedzenie technickej normy, ako aj slovenskej technickej normy.

Pred nadobudnutím účinnosti ostatnej novely predmetného zákona 1. apríla 2017, ktorá bola vykonaná zákonom č. 51/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "zákon č. 51/2017 Z.z."), bola technická norma charakterizovaná ako dokument obsahujúci pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití.

Z dôvodu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/ EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú.v. ES L 316 14.11.2012) v platnom znení došlo k zavedeniu novej a prepracovanej formulácie technickej normy.

V zmysle súčasného znenia § 5 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. technická norma je prijatá uznaným normalizačným orgánom, ktorým je medzinárodný normalizačný orgán, alebo národný normalizačný orgán, alebo prijatá uznanou európskou normalizačnou organizáciou. Zároveň sa v tomto