Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších prípadov (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.
Zákonník práce rozlišuje celkovo
tri možné skupiny
takýchto prípadov.
Prvá skupina
je štandardne označovaná ako
dočasná pracovná neschopnosť
(laicky nazývaná "PN"), tomuto pracovnoprávnemu inštitútu sa však v príspevku venovať nebudeme.
Druhá a tretia skupina
prípadov je založená na tzv.
strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu
. Tá pritom môže byť
dočasná
alebo
dlhodobá
. Len pre výkladovú úplnosť uvádzame, že druhá skupina prípadov je reflektovaná ako dočasná strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu.
Prípad dočasnej nespôsobilosti vykonávať prácu upravuje pracovnoprávny kódex v § 64 ods. 1 písm. f), v ktorom určuje tzv. ochrannú dobu zamestnanca pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ide o dobu, kedy je zamestnanec pracujúci v noci uznaný lekárskym posudkom za dočasne nespôsobilého na nočnú prácu. Ako je zrejmé, táto skupina prípadov sa týka len špecifickej malej časti zamestnancov, ktorí pracujú v noci.
V tomto príspevku sa však budeme prioritne venovať prípadom dlhodobej straty spôsobilosti zamestnanca vykonávať svoju doterajšiu prácu, teda treťou skupinou prípadov. Pozrieme sa na niektoré aspekty, ktoré súvisia predovšetkým so skončením pracovného pomeru takéhoto zamestnanca. Ide teda o zamestnanca, ktorému zdravotný stav neumožňuje faktické pokračovanie v jeho pracovnom pomere. Jeho návrat do zamestnania na danú pracovnú pozíciu je v tomto prípade už navždy vylúčený.
Strata spôsobilosti zamestnanca dlhodobo vykonávať svoju doterajšiu prácu je v Zákonníku práce reflektovaná vo viacerých ohľadoch. Demonštratívne môžeme spomenúť inštitút preradenia na inú prácu alebo prípad skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ je napríklad podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce povinný preradiť na inú prácu takého zamestnanca, ktorý vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (podobne tak musí zamestnávateľ urobiť napríklad aj v prípadoch práce, ktorú nesmie zamestnanec vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, a podobne).
Prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
