Všeobecné podmienky na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík sú upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. Podmienky na zaraďovanie prác do kategórií pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú určené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov (ďalej "vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z.").
Z hľadiska zdravotného rizika sa kategorizujú nasledovné faktory práce a pracovného prostredia:
-
fyzikálne faktory - hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické pole, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, lasery, zvýšený tlak vzduchu,
-
chemické faktory - plyny, pary, aerosóly, pevné aerosóly (prachy), karcinogénne a mutagénne faktory, faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek,
-
biologické faktory - baktérie, vírusy, huby (plesne), parazity,
-
faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú najmä jeho fyziologické funkcie - fyzická zaťaž, psychická pracovná zaťaž, zaťaž teplom, záťaž chladom.
Pri kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík sa zohľadňuje závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t.j. veľkosť zdravotného rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt alebo kritérií na ochranu zdravia určených pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov a prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravotné riziko.
Miera zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 je minimálna alebo sa pri práci nevyskytuje žiadne zdravotné riziko. V kategórii 2 je miera zdravotného rizika únosná, resp. akceptovateľná, pričom nie sú prekročené určené limity alebo kritériá na ochranu zdravia pri práci. Ak sú však určené limity alebo kritériá na ochranu zdravia pri práci prekročené, zamestnanci vykonávajú práce s vysokou alebo veľmi vysokou mierou zdravotného rizika - sú to rizikové práce zaradené do kategórie 3 alebo 4. Kategória 4 nie je definovaná u faktorov elektromagnetické pole, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, lasery, zvýšený tlak vzduchu, u chemických faktorov spôsobujúcich profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek, u psychickej pracovnej záťaže a záťaže teplom alebo chladom.
Účelom zaraďovania prác podľa veľkosti zdravotného rizika, resp. stupňa ohrozenia zdravia zamestnancov do jednotlivých kategórií je vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov.
Prekročenie určených limitných hodnôt alebo kritérií na ochranu zdravia pri práci v pracovnom prostredí pre jeden alebo niekoľko faktorov práce a pracovného prostredia znamená pre zamestnancov reálne zdravotné riziko. Je ohrozené ich zdravie a môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou. O zaradení prác medzi rizikové práce rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, ktorým je príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Návrh na zaradenie práce medzi rizikové práce je povinný predložiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zamestnávateľ. Náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórie 3 a 4 sú súčasťou prílohy č. 2 k vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 488/2007 Z.z.
Návrh na zaradenie prác do kategórií zamestnávateľovi pripravuje pracovná zdravotná služba, ktorá je jeho odbornou a poradenskou službou v oblasti ochrany zdravia pri práci. Pracovná zdravotná služba pomáha zamestnávateľovi zabezpečiť väčšinu jeho povinností týkajúcich sa ochrany zdravia zamestnancov pri práci vrátane vypracovania potrebných dokumentov, napr. posudku o riziku, kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík, návrhu na zaradenie prác medzi rizikové práce, prevádzkového poriadku, atď.
Orgán verejného zdravotníctva určí rizikové práce na konkrétnom pracovisku rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie o určení rizikovej práce v kategórii 4 vydáva orgán verejného zdravotníctva na obmedzenú dobu jedného roka vzhľadom na veľmi vysokú mieru zdravotného rizika zamestnancov pri práci. Počas tohto obdobia musí zamestnávateľ vykonať všetky dostupné technické, organizačné a iné preventívne opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov vrátane zabezpečenia účinnej osobnej ochrany zamestnancov na zníženie ich zdravotného rizika pri práci. Rizikové práce môže určiť orgán verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu na základe výkonu štátneho zdravotného dozoru na príslušnom pracovisku, spojenom s objektívnym meraním zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia alebo s rozborom zdravotného stavu zamestnancov.
Úrad verejného zdravotníctva SR vedie centrálny register rizikových prác v Slovenskej republike sumarizáciou údajov z regionálnych registrov rizikových prác, ktoré vedú jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Dôvodom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov realizovaná zo strany zamestnávateľov, najmä účinnými preventívnymi opatreniami, zlepšovaním pracovných podmienok a zvyšovaním starostlivosti o ochranu ich zdravia.
Súčasťou starostlivosti o ochranu zdravia zamestnancov sú cielené lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávané v určenej frekvencii, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje prostredníctvom pracovného lekára tímu pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa u zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu vykonávajú pred začatím výkonu práce, následne sa u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 3 vykonávajú vo frekvencii jeden krát za 2 roky; u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 4 sa vykonávajú vo frekvencii jeden krát ročne. Pri skončení výkonu rizikovej práce sa zo zdravotných dôvodov vykonávajú výstupné lekárske preventívne prehliadky. Ak boli zamestnanci pri výkone rizikovej práce exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, zamestnávateľ je povinný po ukončení expozície týmto faktorom na požiadanie bývalého zamestnanca zabezpečiť následnú lekársku preventívnu prehliadku vo frekvencii jeden krát za 3 roky.
Zamestnávateľ je povinný viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu týkajúcu sa expozície zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia a uchovávať ich lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu, a to 20 rokov od jej ukončenia. U zamestnancov exponovaných pri výkone rizikovej práce karcinogénnym a mutagénnym faktorom, ktoré môžu mať neskoré účinky na zdravie prejavujúce sa za niekoľko rokov až desiatok rokov, alebo vystavených vybraným biologickým faktorom, je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať túto evidenciu a lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu 40 rokov od ukončenia práce.
Rizikové práce v Slovenskej republike
Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 - 6 % z počtu všetkých zamestnancov v Slovenskej republike. K 31.12.2016 vykonávalo rizikové práce 99 507 zamestnancov (z tohto počtu bolo 89 880 zamestnancov v kategórii 3 a 9 627 zamestnancov v kategóri