Riziká a príležitosti poznávacej/kognitívnej automatizácie a digitalizácie

Kognitívne funkcie sú mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy, od relatívne jednoduchých až po tie najzložitejšie. Patrí medzi ne uvedomovanie, manipulácia s informáciami, pamäť a uvažovanie. Ide v podstate o intelektuálny proces, ktorý považujeme za samozrejmý a len málokomu napadne zamýšľať sa nad tým, že by nemusel fungovať automaticky. Kognitívne funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať, odôvodňovať, učiť sa, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka. Medzi kognitívne funkcie patrí napríklad pamäť, pozornosť, reč, rýchlosť myslenia, schopnosť pochopenia informácií, schopnosť posudzovania a riešenia problémov, plánovanie, organizovanie, sebakontrola.

Svet práce a jeho povaha sa v ostatných rokoch veľmi zmenila a tempo zmien sa ešte bude urýchľovať. Napomáha tomu rozvoj umelej inteligencie (ďalej len "AI"), vývoj a používanie nových informačných a komunikačných technológií, robotov a kobotov.

V roku 2022 pracovalo viac ako 9 miliónov ľudí v EÚ ako špecialisti v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len "IKT"), čo predstavuje takmer 5% pracovnej sily EÚ. Pomer ľudí pracujúcich v oblasti IKT je na Slovensku na úrovni 4,3%. V minulom roku používalo internet 90% ľudí v EÚ a 42% ľudí malo prístup k webovým sídlam verejných orgánov. [1]

V roku 2022 približne 22% podnikov v EÚ poskytlo svojim zamestnancom odbornú prípravu s cieľom rozvíjať alebo zlepšovať svoje zručnosti v oblasti IKT. Výrazne nižšie čísla dosiahli tieto hodnoty na Slovensku. Len 15% podnikov tu školí svojich zamestnancov v oblasti IKT. V roku 2021 využívalo AI 8% podnikov v EÚ. Podobne ako v prípade cloud computingu, jeho používanie bolo bežnejšie vo veľkých podnikoch (28%) ako v malých a stredných podnikoch (MSP) (7%). Na Slovensku využívalo AI 5% podnikov. Umelú inteligenciu si vyskúšalo viac ako trištvrte milióna Slovákov, teda 18% slovenskej populácie. [1]

Generatívna AI sa však stále nedostala medzi masovo využívané služby. Najviac používateľov je medzi mladými ľuďmi a študentami. O výsledkoch reprezentatívneho prieskumu informovala agentúra Go4insight (2023). Jazykové generatívne modely AI ako ChatGPT, Bing Chat alebo obdobné služby, boli celosvetovo predstavené koncom roka 2022. Do začiatku októbra 2023 si ich aspoň raz vyskúšalo približne 780-tisíc Slovákov. Tých, ktorí využívajú nejakú službu pravidelne, je sedem percent obyvateľstva, čo predstavuje približne 300-tisíc Slovákov. Približne polovica slovenskej populácie (47%) už o službách založených na generatívnej AI počula, ale ešte ich nevyužila. Približne tretina (35%) obyvateľov ešte o generatívnej AI nepočula. Zároveň od mája 2023 podľa Go4insight narástlo využívanie AI približne o 40%. Rovnakou rýchlosťou rastie aj podiel tých, ktorí AI využívajú pravidelne. [2]

Podľa Štatistického úradu SR (2023) v roku 2023 mali zamestnanci prístup na internet na pracovné účely v 93,2% podnikov. V roku 2023 používalo iba 7,6% podnikov aspoň jednu technológiu AI, služby cloud computingu takmer 37% podnikov. Umelá inteligencia sa týka systémov, ktoré využívajú technológie ako: analýza písaného textu, rozpoznávanie reči a tvárí, generovanie prirodzeného jazyka, strojové učenie a získané údaje použijú na predpovedanie, odporúčanie alebo rozhodovanie, s rôznou úrovňou autonómie a konajú v záujme dosiahnuť špecifický cieľ. [3]

Využitie AI sa presúva z technických odborov do zdravotníctva, sociálnych služieb, opatrovateľských a sociálnych služieb, do školstva a naberá jej význam aj v oblasti stavebníctva, dopravy a pod. Zavádzanie nových systémov a technológií ako sú AI, pokročilá robotika, má potenciál zmeniť celý rad aspektov súvisiacich so spôsobom, akým je navrhnutá a vykonávaná ľudská práca. Pracovná sila starne, pracovné postupy sa menia a prechod k poskytovaniu informácií a služieb si vyžaduje od zamestnancov nové zručnosti a vedomosti.

Zavádzaním nových technológií v spoločnostiach dôjde k zmene charakteru práce a štruktúre povolania, čím sa výrazne mení aj hodnota zručností ľudí. Najviac budú ohrozené administratívne a kancelárske pozície a oblasť financií a účtovníctva, kde sa v nasledujúcich rokoch predpokladá pokles počtu zamestnancov až do 7%. Vo všeobecnosti možno hovoriť o