Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Psychosomatické poruchy a syndrómy ako zdroje pracovných úrazov

Dátum: Rubrika: ĽUDSKÉ ZDROJE

Nesprávne organizovaná a nedostatočne tvorivá práca pôsobí negatívne nielen na výkon zamestnanca, ale pri dlhodobom trvaní môže viesť k trvalému poškodeniu jeho zdravia. Pri skúmaní príčin práceneschopnosti sa zistilo, že 31% možno pripísať psychickej záťaži. Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50-mi % návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy (Liga za duševné zdravie, 2009).

Podstatnou príčinou týchto javov sú zmeny vo svete práce. Vysoké nároky prinášajú heslá ako globálna súťaž, požiadavky na kvalitu alebo pružný pracovný čas, ako aj nasadenie rôznych komunikačných prostriedkov vedie k tomu, že zamestnanci sú stále na dosah, a preto často nemôžu vypnúť. Ak k tomu ešte pristupuje časová tieseň a mimoriadne návaly práce, výsledkom je množstvo preťažených zamestnancov. Príspevok sa zameriava na problematiku psychickej záťaže a psychosomatických syndrómov ako možných zdrojov pracovných úrazov.

V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za poškodenie zdravia sa nepovažuje len telesné zranenie, ale aj psychické poškodenie.

V zmysle vyhlášky MZ SR č. 542/2007 (§ 2, ods. 1, písm. f) o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci je psychosociálna záťaž, faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine, v dave a pod., ako aj rámcová smernica EÚ, 89/391/EH, o zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov na pracovisku, ktorá je referenčnou legislatívou pre členské štáty EÚ, sa implicitne a explicitne týka psychosociálnych otázok. Táto smernica a právne predpisy, ktoré si vyžaduje na úrovni členských štátov, rozhodne kladú pracovný stres do právneho rámca BOZP.
Mnohí zamestnanci dosiahli svoje úspechy v pracovnom pomere aj vďaka svojej psychickej odolnosti. Psychická záťaž sa pri výkone pracovných povinností či úloh stále zvyšuje a môže pôsobiť na zamestnanca aj tak, že sa stane príčinou alebo jednou z príčin rôznych ochorení, depresívnych stavov nespokojnosti či straty sebadôvery.
Problematike psychickej pracovnej záťaže a úrazov v spojitosti s ňou sa venuje v závodoch a v inštitúciách malá pozornosť. Často pre nedostatočné poznatky alebo iné priority v závode neposudzujú psychickú záťaž, prípadne kvalita týchto posúdení je nízka. Treba preto osoby zodpovedné za ochranu práce vybaviť prostriedkami, ktorými môžu kvalitne posúdiť psychickú záťaž.
Príznaky, že so záťažou a požiadavkami sa nemožno naďalej vysporiadať, sú napr.:
-
sťažnosti poškodeného na preťaženie a nadmerná telesná námaha na pracovisku,
-
klesajúca pracovná motivácia, zlá pracovná klíma, mobbing, podráždenosť,
-
vnútorné kompetenčné spory, nedostatočná koordinácia, duplicitná práca,
-
chýbajúca fl exibilita a nedostatočná príprava nahradiť poškodených,
-
výpadky vzhľadom na absentujúcich, zvyšovanie počtu práceneschopných, fl uktuácia,
-
nepodarky, potreba nadčasov, reklamácie,
-
nedodržanie termínov medzi oddeleniami vnútri podniku, ako aj voči zmluvným partnerom a zákazníkom,
-
neprimerané množstvo nadčasových hodín, dodatočné požiadavky na čas a stúpajúce náklady na materiál,
-
príliš dlhý čas na zabezpečenie požadovaného výkonu, vysoké režijné náklady.
Námaha a požiadavky vyplývajúce z práce sú zamestnancami pociťované a vnímané rôzne. Každý človek má vlastné predpoklady na dosahovanie istého výkonu (napr. schopnosti, zručnosti, skúsenosti, zdravotný stav) a vlastné stratégie na zvládnutie záťaže. Každý zamestnanec je tak aj pri rovnakých podmienkach zaneprázdnený rôzne. Tak môže určitá náročná úloha na niekoho pôsobiť povzbudivo a u iného spôsobovať stres.
V závislosti od individuálnych predpokladov a od stratégií na zvládnutie záťaže môže dôjsť pri dosahovaní určitého výkonu k rôznym dôsledkom:
na jednej strane pozitívnym, t.j. takým, čo:
- podporujú zdravie a osobnostný rast zamestnanca,
na druhej strane negatívnym, t.j. takým, ktoré:
- zhoršujú zdravie a obmedzujú osobnostný rast zamestnanca.
Nasledujúci obrázok ukazuje súvislosť medzi psychickou záťažou a jednotlivými stresormi v práci.
Obrázok č. 1: Súvislosť medzi psychickou záťažou a psychickými požiadavkami
</div
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 1/2019

1/2019
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov