Právne nároky poškodeného v dôsledku pracovného úrazu pri dopravnej nehode

V súčasnosti sa čoraz častejšie vyskytujú pracovné úrazy na pracovnej ceste v dôsledku dopravnej nehody. Nie každý úraz zamestnanca možno automaticky nazvať termínom pracovný úraz, tak ako nemožno označiť za pracovný úraz ani každú dopravnú nehodu zamestnanca. Pri tomto type pracovného úrazu (dopravnej nehode) je nutný individualizovaný prístup k uplatňovaniu si náhrady škody na zdraví. Prejavuje sa to najmä v tom, že v závislosti od následkov dopravnej nehody je táto ďalej riešená ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo v trestnom konaní, kde má byť skutkový stav náležite objasnený a páchateľ spravodlivo potrestaný. Od výsledku daných konaní sa odvíja aj možnosť uplatnenia nároku poškodeného. V článku sa bližšie zameriame na pracovný úraz spôsobený počas pracovnej cesty pri dopravnej nehode, kde ako poškodení, prichádzajú do úvahy vodič a jeho spolujazdec, resp. spolujazdci.

Pre pochopenie problematiky pracovných úrazov zamestnancov pri dopravných nehodách je dôležité pripomenúť si základné pojmy ako pracovný úraz, plnenie pracovných úloh a pracovná cesta. Vymedzenie pojmu pracovný úraz upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej aj "Zákonník práce") a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej aj ako "zákon o sociálnom poistení").

Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Uvedené pojmy bližšie vymedzuje česká judikatúra, podľa ktorej "Pod porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické. Pracovným úrazom nie je teda iba telesné zranenie, ale aj porušenie zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú."

"O pracovný úraz ide aj v prípade, keď vodič vozidla organizácie po prejdení určitej etapy cesty odstaví vozidlo a ide sa občerstviť do hostinca, pričom na ceste z vozidla alebo späť k vozidlu utrpí úraz (napr. je zachytený iným idúcim vozidlom)."

V zmysle ustanovenia § 220 ods. 3 Zákonníka práce sa, ako pracovný úraz posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Pojem pracovná cesta zamestnanca je vymedzený v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. ako doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, až do návratu zamestnanca z tejto cesty. Zamestnávateľ potrebuje na pracovnú cestu mimo obvodu pravidelného pracoviska súhlas zamestnanca. Súhlas zamestnanca sa nevyžaduje pri vyslaní na pracovnú cestu vyplývajúcu priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca počas pracovnej cesty doručuje zamestnávateľ cestovný príkaz pobočke Sociálnej poisťovne. Právo uplatniť si náhradu škody poškodeného dôsledkom pracovného úrazu vzniká v práve ako dôsledok dopravnej nehody. Ak utrpel zamestnanec úraz ako vodič dopravnej nehody pri plnení pracovných úloh, posudzuje sa úraz ako pracovný. Pri vyslaní zamestnanca zamestnávateľom na pracovnú cestu so služobným motorovým vozidlom môže vzniknúť úraz pri dopravnej nehode. V danom prípade utrpí zamestnanec úraz v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ide o pracovný úraz.

Zákonník práce upravuje v ustanovení § 195 ods. 3 aj negatívne vymedzenie pracovného úrazu, podľa ktorého úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť nie je pracovný úraz. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je pracovný úraz poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je pracovným úrazom aj poškodenie zdravia fyzickej osoby, napr. osoby združenej v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu alebo člena banského