Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pracovný úraz a postup pri pracovnom úraze
Dátum: Rubrika: DO POZORNOSTI
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Čo považujeme za pracovný úraz? Aký je postup pri nahlasovaní pracovného úrazu? Aké povinnosti má zamestnávateľ ohľadom pracovného úrazu? Témou tohto príspevku je nielen vysvetlenie, čo možno považovať za pracovný úraz, ale prináša aj odpovede na to, ako pri jeho vzniku postupovať.
Stačí chvíľa nepozornosti pri plnení pracovných úloh a na pracovisku môže dôjsť k pracovnému úrazu. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (tzv. BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu. Zamestnávateľ by mal vo svojich interných (vnútorných predpisoch) upraviť postup v prípade vzniku pracovného úrazu, keďže je potrebné pre zamestnancov vedieť, ako v danom prípade majú postupovať.
Práva úprava pracovného úrazu je roztrieštená. Nachádzame ju vo viacerých právnych predpisoch, a to v:
-
zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"),
-
zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP")
-
vyhláške č. 500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze (ďalej len "Vyhláška"),
-
zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z. z").
Z hľadiska prevencie predchádza vzniku pracovných úrazov aj dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanci by mali byť poučení vyškoleným zamestnancom, avšak aj napriek maximálnej opatrnosti sú pracovné úrazy súčasťou pracovného života vo firmách a podnikoch.
Pracovný úraz
Zákonník práce definuje pracovný úraz v § 195 ods. 2
"poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov".
Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať. Z dikcie § 195 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Definíciu pojmu pracovný úraz pomáha v praxi bližšie vysvetliť početná judikatúra.
Napríklad v Česku riešili prípad škody, ktorá vznikla v dôsledku úrazu pri výkone práce v tzv. faktickom pracovnom pomere. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, z 26. novembra 2019, vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2124/2018, ak vykonáva konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pre túto spoločnosť na základe neplatnej pracovnej zmluvy prácu, ktorej náplňou nie je výkon funkcie štatutárneho zástupcu, vznikajú ohľadom tejto práce vzťahy z tzv. faktického pracovného pomeru. Ak utrpí pri takto fakticky vykonávanej práci škodu v dôsledku úrazu, vzniká mu právo na náhradu škody; úraz utrpený v rámci faktického pracovného pomeru sa posudzuje ako pracovný úraz.
Na škodu vzniknutú úrazom, ktorý zamestnanec utrpel pri výkone práce vykonávanej pre zamestnávateľa v tzv. faktickom pracovnom pomere, sa nevzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.
V Česku tiež súdy riešili pracovný úraz zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, vydanom dňa 5. januára 2012, pod sp. zn. 21 Cdo 4834/2010
"Ak sa zamestnanec ubytuje v obci, ktorá je predmetom pracovnej cesty (či už v tuzemsku alebo v zahraničí), a z miesta ubytovania ide na pracovisko do budovy určenej k plneniu pracovných úloh, tak poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpí cestou z miesta ubytovania na toto pracovisko alebo cestou späť, nemožno považovať za pracovný úraz."
Najvyšší súd ČR sa vyjadril aj k pracovnému úrazu pri športovej aktivite, ktorá sa konala na pokyn zamestnávateľa. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2259/2011, z 20. novembra 2012 sa uvádza, že
"... i keď športová činnosť, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz, zrejme nebola výkonom jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (ani s nimi nijak nesúvisela), predsa nie je vylúčené, aby táto činnosť, ktorá "nevybočila" z rámca oficiálneho programu "Športových dní" zamestnávateľa, bola posúdená ako plnenie pracovných úloh za predpokladu, že ju zamestnanec vykonával na príkaz (pokyn) zamestnávateľa, resp. vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorý voči nemu mal oprávnenie stanoviť a ukladať mu pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu k tomuto účelu záväzné pokyny, a z objektívneho hľadiska by sa tak jednalo o činnosť konanú v prospech zamestnávateľa."
Za pracovný úraz považuje judikatúra aj napríklad:
-
úraz v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci alebo pri tzv. čiernej jazde) (R 55/1971),
-
infarkt myokardu vyvolaný psychickou traumou, ktorá spočívala iba v nesprávnej a neprimeranej reakcii zamestnanca na mzdové opatrenie zamestnávateľa (R 48/1996),
-
nepriaznivé oznámenie zamestnancovi týkajúce sa výkonu jeho zamestnania, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu (Najvyšší súd ČSR, sp. zn.5 Cz 19/1975).
Na strane druhej - judikatúra za pracovný úraz nepovažuje:
-
ak pri plnení pracovných úloh napadne zamestnanca iný zamestnanec alebo osoba, ktorá pracuje u zamestnávateľa (R 11/1976),
-
úraz, ktorý vznikol zamestnancovi v dôsledku náhlej nevoľnosti, ktorá bola vyvolaná pracovným prostredím (R 11/1976).
Na webovom sídle Národného inšpektorátu práce možno nájsť aj rozdelenie - klasifikáciu pracovných úrazov na:
-
evidované pracovné úrazy, ktorých pracovná neschopnosť zamestnanca netrvala viac ako tri kalendárne dni,
-
závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví,
-
závažný pracovný úraz s následkom smrti,
-
ostatné registrované pracovné úrazy, t.j. pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená práceneschopnosť zamestnanca viac ako tri kalendárne dni bez smrteľných úrazov a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví,
-
iný úraz, t.j. akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa akákoľvek fyzická osoba, iná ako zamestnanec.
Povinnosti zamestnávateľa - postup pri pracovnom úraze
Okrem definície pojmu pracovný úraz obsahuje právna úprava v Zákonníku práce aj zodpovednosť za škodu ohľadom pracovného úrazu a dôvody zbavenia sa zodpovednosti, či už celkom alebo sčasti.
Avšak proces postupu v prípade vzniku pracovného úrazu neupravuje Zákonník práce, ale zákon o BOZP. Z dikcie § 17 ods. 1 zákona o BOZPvyplýva zamestnancovi povinnosť bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi
"vznik
a)
pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,
b)
iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
c)
nebezpečnej udalosti,
d)
závažnej priemyselnej havárie."
Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. Zamestnávateľ je povinný určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa uvedených udalostí vo vnútornom (internom) predpise.
Nárok na odškodnenie pracovného úrazu však nezávisí od toho, či samotný zamestnanec úraz ohlási alebo nie, alebo od toho, či sa spísal alebo nespísal záznam o úraze.
Po prijatí oznámenia o vzniku pracovného úrazu zamestnávateľovi, je zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik závažného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce a je tiež povinný vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
Vo vzťahu k pracovnému úrazu je zamestnávateľ povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu a to, tak,
"že
a)
zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj bezpečnostného technika,
b)
spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz,
c)
prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu."
Zamestnávateľ má vo vzťahu k registrovanému pracovnému úrazu oznamovaciu povinnosť - je povinný ho bezodkladne oznámiť nielen zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, ale aj príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin a príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz.
V prípade, že ide o závažnú priemyselnú haváriu, plní oznamovaciu povinnosť aj voči príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. V súlade s § 17 ods. 6 zákona o BOZP
"Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa,
a)
tento zamestnávateľ je povinný
1.
splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a),
2.
zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a),
3.
po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca,
4.
prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c),
b)
zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. a) a odsekov 7, 8 a 12."
Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Predmetný záznam zasiela aj zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu.
V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu. Uvedenú povinnosť si musí splniť v lehote do 30 dní odo dňa, kedy sa o vzniku závažného pracovného úrazu dozvedel.
Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. S cieľom riadneho a zodpovedného vyšetrenia príčin vzniku závažného pracovného úrazu, by mal zamestnávateľ zabezpečiť a vykonať:
-
riadnu ohliadku miesta závažného pracovného úrazu a vyhotoviť fotodokumentáciu, videozáznam o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku danej udalosti,
-
zohľadniť prípadne zábery z kamerového systému, ak ho má nainštalovaný,
-
zistiť svedkov danej udalosti, a následne vykonať ich riadne a preukázateľné vypočutie vrátane postihnutého (ak je možné),
-
posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. správy o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky),
-
zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. postihnutého zamestnanca i ostatných zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na prácach súvisiacich so závažným pracovným úrazom, alebo tieto práce riadili,
-
zohľadniť vlastné povinnosti a postupy určené vo vnútorných predpisoch,
-
zohľadniť výsledky vyšetrovania iných orgánov.
Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti. Tie sú upravené v § 17 ods. 8 zákona o BOZPtakto
"Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu
a)
pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,
b)
iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
c)
priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania."
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Zamestnávateľ zodpovedá aj za vzniknutú škodu, a to aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky:
-
vznik ujmy (škody),
-
škodná udalosť,
-
príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (Najvyšší súd ČR sa v rozsudku vydanom dňa 27. októbra 2009, pod sp. zn. 21 Cdo 2861/2008vyjadril, že
"Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a vznikom škody nejde o otázku právnu, ale o otázku skutkovú, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale len v konkrétnych súvislostiach.",
-
ide o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu,
-
k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zamestnávateľ sa však môže zbaviť zodpovednosti celkom (úplná liberácia) alebo sčasti (čiastočná liberácia) za presne daných podmienok, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach Zákonníka práce.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne jedine v dvoch prípadoch predpokladaných
Zákonníkom práce. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:
-
škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
-
škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov). Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
-
postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
-
jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
-
zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že
"Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať. Pokyny k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdraví pri práci nemožno chápať len ako nejaké formalizované abstraktné poučovanie o pravidlách správania v situáciách, ktoré teoreticky môžu (ale nemusia) v budúcnosti nastať, ale tiež ako praktickú reakciu, ktorej zmyslom je usmerniť konanie podriadených tak, aby sa vyhli možnému nebezpečiu, ktoré by v priebehu výkonu práce pri inom spôsobe správania mohlo inak reálne hroziť."
Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. Rozsah zodpovednosti za škodu je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov a so samotným poškodeným zamestnancom, a to bez zbytočného odkladu.
Jediným nárokom zamestnanca z titulu pracovného úrazu, ktorý je upravený v Zákonníku práce, je vecná škoda (§ 198 Zákonníka práce). Ďalšie nároky zamestnanca upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a uskutočňujú sa prostredníctvom dávok úrazového poistenia (napr. úrazový príplatok podľa § 85 zákona o sociálnom poistení, nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení a pod.).
Záver
Nedodržiavanie právnych či ostatných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže viesť k vzniku pracovného úrazu.
Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa. V praxi sa totiž práca a pracoviská neustále menia napríklad aj kvôli zavádzaniu nových technológií, pracovných procesov, zmien štruktúry pracovnej sily, organizácie práce a pod., čo vedie k vzniku nových rizík v oblasti BOZP.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 7/2024
