Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pracovnoprávna zodpovednosť za stratu predmetov
Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO
Pracovnoprávna zodpovednosť je právnou zodpovednosťou jedného zo subjektov pracovného pomeru. Pri výkone závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa je v určitých prípadoch nevyhnutné, aby zamestnávateľ odovzdal zamestnancovi nástroje, ochranné pracovné prostriedky, ktoré mu zamestnávateľ zverí. Prevzatie pritom zamestnanec písomne zamestnávateľovi potvrdí. Okamih prevzatia nástrojov či ochranných pracovných prostriedkov je pritom veľmi dôležitý, keďže sa od neho odvíja nástup pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za ich prípadnú stratu alebo zničenie v danom prípade. Pritom tejto zodpovednosti sa zamestnanec zbaví len za predpokladu, ak preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia, čo však musí aj náležite preukázať.
Preventívny aspekt pracovnoprávnej zodpovednosti
Pracovnoprávna zodpovednosť je jednou z právnych zodpovedností, pričom podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") má aj preventívny a nielen sankčný aspekt. V rámci uvedeného preventívneho aspektu pracovnoprávnej zodpovednosti vyvstávajú pre zamestnanca, a aj zamestnávateľa určité právne povinnosti, ktoré zabraňujú vzniku protiprávneho následku, ktorý by mohol vzniknúť.
Napríklad podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Pokiaľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Pritom na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Jednotlivé podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
Pracovný poriadok pritom musí spĺňať všetky kumulatívne zákonné podmienky, ktoré pre jeho platnosť ustanovuje § 84 Zákonníka práce. Pracovný poriadok je vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa. Pracovný poriadok môže zamestnávateľ vydať len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný v celom rozsahu. Pritom Zákonník práce neustanovuje formu a ani obsah takéhoto predchádzajúceho súhlasu. Preto takýto súhlas môže byť zástupcami zamestnancov daný aj neformálne, pre právnu jednoznačnosť a preukaznosť je však vhodná písomná forma. Taktiež Zákonník práce neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto súhlasu.
Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zaviazať len podriadených zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa, teda je možné konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť. Preto nemôže zaviazať subjekty, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, a to ani vtedy, pokiaľ tieto subjekty majú so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu podľa občianskeho alebo obchodného práva. Pracovným poriadkom je viazaný aj sám zamestnávateľ, nakoľko určité právne povinnosti môže tento vnútorný predpis ukladať aj jemu, v tom prípade ho musí rešpektovať.
Pracovný poriadok nadobúda účinnosť odo dňa, ktorý je v ňom ustanovený, najskôr však dňom, ktorým bol u zamestnávateľa zverejnený. Tým sa zabraňuje, aby sa pracovný poriadok vzťahoval na podriadených zamestnancov ešte pred okamihom jeho zverejnenia, teda predtým, keď mali možnosť relevantne sa s ním oboznámiť.
Informovanosť je podstatným principiálnym východiskom, ktorá požaduje, aby boli zamestnanci oboznámení s pracovným poriadkom ešte pred jeho účinnosťou a taktiež, aby boli vopred oboznámení s každou jeho zmenou alebo následnou úpravou. Taktiež musí byť každý zamestnanec, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru u zamestnávateľa, oboznámený s pracovným poriadkom, pričom je právnou povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť takéhoto zamestnanca s pracovným poriadkom.
Preto je potrebné, aby bol pracovný poriadok riadne prístupný u zamestnávateľa a aby si podriadení zamestnanci, na ktorých sa pracovný poriadok vzťahuje, mali možnosť oboznámiť sa s ním v danom prípade.
Taktiež podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnanec povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
V prípade zamestnanca ustanovuje v § 178 ods. 2 Zákonník práce zakročovaciu právnu povinnosť, na základe ktorej ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Pokiaľ je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Uvedenú povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Pokiaľ zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Pritom Zákonník práce ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje prípady, za splnenia ktorých by sa mala uplatňovať zakročovacia právna povinnosť zamestnanca, a preto je jej aplikácia ponechaná na zváženie konkrétneho prípadu. Taktiež platí, že zakročovaciu právnu povinnosť má zamestnanec aj v prípade len hroziacej škody, ktorá zamestnávateľovi môže nastať, teda nemusí už fakticky nastať škodová udalosť.
Pri výklade pojmu "blízka osoba" je potrebné použiť úpravu § 116 a § 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného predpisu blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V kontexte uvedeného je možné za blízku osobu zamestnanca považovať aj druha alebo družku, teda je potrebné pri výklade pojmu "blízka osoba" použiť extenzívny právny výklad. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Pokiaľ dôjde k porušeniu uvedenej zakročovacej právnej povinnosti zamestnancom, v dôsledku čoho vznikla zamestnávateľovi škoda alebo ujma, tak zamestnávateľ má právo na príslušnú náhradu škody alebo ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia zakročovacej právnej povinnosti zamestnanca. Pokiaľ však zamestnancovi pri odvracaní škodnej udalosti vznikla škoda, tak má právo vymáhať si ju od zamestnávateľa, v prospech ktorého konal. Pritom postačí preukázať vznik škody alebo ujmy zamestnancovi pri plnení si zakročovacej právnej povinnosti v prospech zamestnávateľa.
Predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti za stratu predmetov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 2/2024
