Pracovné úrazy a choroby z povolania a SZČO

Aby bolo zranenie spôsobené pri práci pracovným úrazom, musí byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Živnostníci však nie sú zamestnancami v zmysle Zákonníka práce, svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú na základe obchodno-právnych vzťahov. Na rozdiel od zamestnancov nemajú pri zranení nárok na peniaze zo Sociálnej poisťovne. Nemajú nárok ani na úrazové dávky, nemôžu sa prihlásiť na úrazové poistenie a nemôžu si platiť poistné ani dobrovoľne, preto im zo Sociálnej poisťovne nemôže vzniknúť v prípade akéhokoľvek úrazu (aj keď sa stane pri vykonávaní činnosti SZČO) ani nárok na žiadnu úrazovú dávku.

Ak by prípadné odškodnenie mala živnostníkovi predsa len zaplatiť firma, závisí to predovšetkým od obsahu jeho pracovnej zmluvy a od miery, akou sa na jeho úraze podieľala. Po posúdení skutkového stavu si nárok na bolestné možno uplatniť v občianskoprávnom súdnom konaní. "Podobné prípady sa už viackrát stali. Keď polícia pri vyšetrovaní zistí, že pochybila firma napr. tak, že stavbu nezabezpečila tak, ako mala, môžu si títo poškodení, prípadne ich rodiny vymáhať odškodnenie súdnou cestou," odporúča viceprezident Konfederácie odborových zväzov Mgr. Vladimír Mojš.

Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Ing. Violy Kromerovej je však takáto forma domáhania sa satisfakcie pre drobných živnostníkov a ich príbuzných zdĺhavá a krajne neistá, preto ju takmer nevyužívajú. Väčšinou ani nemajú informácie, že sa to vôbec dá. "Z tohto hľadiska je živnostník v tejto krajine úplne opustený."

Kromerová pripomína, že mnohí pracovníci pristupujú na živnosť po nátlaku zamestnávateľa, ktorý sa tak zbavuje zodpovednosti. "Bolo by dobré konečne to začať rieš