Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Oprávnenie a úlohy odborov v oblasti bezpečnosti práce

Dátum: Rubrika: DO POZORNOSTI

Odbory, pokiaľ pôsobia u zamestnávateľa, môžu podstatnou mierou prispieť k zlepšeniu právneho postavenia zamestnancov, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa závislú prácu. Pritom zamestnanec môže podávať odborom akékoľvek podnety, pokiaľ je presvedčený, že jeho práva, právom chránené záujmy sú konaním zamestnávateľa ohrozené. Odbory taktiež majú oprávnenie prerokovať, a v určitých prípadoch je potrebný ich predchádzajúci súhlas pre právnu relevanciu normatívnych interných predpisov vydaných zamestnávateľom v danom prípade. Podstatným oprávnením odborov je okrem iného aj kontrolné oprávnenie nad výrobným procesom. Uvedené oprávnenie odborového orgánu bude predmetom tohto článku.

Príklady pôsobenia odborov u zamestnávateľa
Pri výkone závislej práce na základe zákona č. 311/2001 Z.z.
Napríklad v rámci výrobného procesu pri práci so strojnými zariadeniami môže dôjsť k ublíženiu na zdraví iného zamestnanca, ktoré môže súvisieť s nedodržaním noriem spotreby práce, ktoré boli ustanovené. Taktiež môže dôjsť k nedodržaniu určitých výrobných postupov, prípadne k porušovaniu predpisov pracovného práva, ktoré sa týkajú výplaty mzdy pri výkone závislej práce.
Pokiaľ by vďaka výrobnému procesu malo dôjsť k ohrozeniu zdravia jednotlivých zamestnancov, tak odborový orgán má oprávnenie na kontrolu a vyvodenie nápravných opatrení, ktorých cieľom je zamedzenie protiprávneho stavu, ktorý u zamestnávateľa vznikol.
V kontexte uvedených právnych súvislostí možno konštatovať, že cieľom odborov je zabezpečenie právnej ochrany zamestnancov pri výkone závislej práce v pracovnom pomere. Pritom odborový orgán v určitých prípadoch môže prerokovať právny dokument, v iných prípadoch Zákonník práce na právnu relevanciu právneho dokumentu zamestnávateľa vyžaduje súhlasné stanovisko odborov.
Pokiaľ sa nedodrží právny postup ustanovený
Odbory majú právne postavenie zástupcov jednotlivých zamestnancov, teda musia im poskytnúť potrebnú pomoc voči zamestnávateľovi v situáciách, keď môže dôjsť k ohrozeniu ich práv a oprávnených záujmov v konkrétnom prípade. Pritom odbory majú právne relevantný význam aj pri prijímaní kolektívnej zmluvy, ktorá musí mať priaznivejšiu právnu úpravu pre zamestnancov v porovnaní so
Taktiež platí, že odbory majú právo vyjadrovať sa k podstatným otázkam fungovania a rozvoja zamestnávateľa, pokiaľ by to malo vplyv na právne postavenie zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu.
Právna úprava právneho postavenia odborov
Platná právna úprava ustanovená v Zákonníku práce sa vzťahuje na činnosť zástupcov zamestnancov, teda aj odborov na odsúhlasovaní alebo prijímaní jednotlivých právnych dokumentov alebo úkonov zamestnávateľa a taktiež aj na špecifické kontrolné oprávnenia odborového orgánu, ktoré sú ustanovené v samostatnej šiestej časti Zákonníka práce, ktorá pojednáva o ochrane ­práce.
Účasť odborov na odsúhlasovaní právnych dokumentov alebo rozhodnutí zamestnávateľa
Príklad č. 1
Zamestnávateľ otváral novovybudovanú prevádzku v podniku, a preto považoval za potrebné prijať pracovný poriadok. Uvedený pracovný poriadok však najskôr zverejnil a sprístupnil zamestnancom a až následne ho prerokoval s odborovým orgánom. Odbory s uvedeným pracovným poriadkom vyslovili nesúhlas, ale zamestnávateľ tvrdil, že má oprávnenie vydávať pracovný poriadok a postačuje prerokovanie s odbormi. Je uvedený názor odborov správny?
Pri výkone závislej práce a vôbec pre zabezpečenie fungovania zamestnávateľa je nevyhnutné, aby zamestnávateľ prijímal určité právne dokumenty, ktoré sú normatívnymi internými inštrukciami, teda sú právne relevantnými prameňmi práva. Tak napríklad takýmto vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je podstatným pre jeho fungovanie a výkon závislej práce, je pracovný poriadok. Pracovný poriadok pritom podľa § 84 ods. 2 Zákonníka práce bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, a to vzhľadom na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia.
Pre právnu relevanciu takéhoto pracovného poriadku zamestnávateľa je podľa § 84 ods. 1 Zákonníka prácepotrebný
predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov
, čím sa zabezpečuje aj ingerencia odborov do znenia tohto podstatného vnútorného právneho predpisu.
Pritom je potrebné zdôrazniť, že pracovný poriadok je podstatným vnútorným právnym predpisom, keďže sa ním napríklad konkretizujú právne podmienky pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmena e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, prípadne pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v konkrétnom prípade. Navyše podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom.
Pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoju právnu povinnosť a nemá predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, ted
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.