Od 1. apríla 2024 nadobudne účinnosť nová právna úprava v oblasti prípravy, zhotovovania a užívania stavieb, ktorej hlavným cieľom je zrýchlenie konaní, elektronizácia procesov a zníženie administratívnej záťaže. Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov nahradí súčasný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pričom legislatívne zmeny sa dotknú aj požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zákon č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o výstavbe") ruší doterajší prenesený výkon štátnej správy na úseku prvostupňového povoľovania a kolaudácie stavieb vykonávaný obcami. Od 1. januára 2023 vznikol orgán štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý preberie agendu stavebných úradov, a bude ju zabezpečovať prostredníctvom svojich regionálnych pobočiek. Uvedená skutočnosť sa netýka špeciálnych stavebných úradov, ktoré budú pre určité druhy stavieb naďalej vykonávať činnosť v rozsahu a medziach podľa osobitných predpisov (napr. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Úrad pre jadrový dozor, obvodné banské úrady, Ministerstvo obrany SR a pod).
Dochádza tiež k zmene terminológie oproti dlhodobo zaužívanej praxi, preto si uvedieme porovnanie vybraných definícií s presahom na oblasť bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"):
Legislatíva do 31. 3. 2024
Legislatíva od 1. 4. 2024
uskutočňovanie stavby
zhotovovanie stavby
odborné stanovisko (oprávnenej právnickej osoby)
záväzné vyjadrenie (oprávnenej právnickej osoby)
kolaudačné rozhodnutie
kolaudačné osvedčenie stavby
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním
kolaudačná obhliadka
Zhotoviteľ stavby bude v súlade s § 23 ods. 3 písm. f) zákona o výstavbepovinný
"uplatňovať všeobecné zásady prevencie a požiadavky BOZP podľa plánu bezpečnosti práce"
. Je dôležité uvedomiť si fakt, že prípadná absencia právnych predpisov v pláne BOZP (v zákone o výstavbechybne uvedený ako
plán bezpečnosti práce
[1]) nemá vplyv na zodpovednosť zhotoviteľa za vzniknutý úraz alebo škodu vzhľadom na to, že ide o všeobecne záväzné právne normy.
To znamená, že každý zhotoviteľ musí pripravovať, plánovať, organizovať a vykonávať stavebné práce tak, aby boli dodržané právne predpisy na zaistenie BOZP, predovšetkým:
-
zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"),
-
nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení neskorších predpisov,
-
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov,
-
nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami,
-
nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,
-
nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov,
-
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška č.
508/2009 Z.z."),
-
nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení neskorších predpisov.
Zhotoviteľ je tiež podľa zákona o výstavbepovinný rešpektovať pokyny povereného koordinátora bezpečnosti na stavenisku, ktoré sa týkajú
"uplatňovania pracovných postupov a používania ochranných pracovných pomôcok na stavbe"
. Autor článku poukazuje na nesprávne použitie pojmu
ochranné pracovné pomôcky
, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch na zaistenie BOZP - tvorcovia legislatívy mali zjavne na mysli
osobné ochranné pracovné prostriedky
.
Podľa § 23 ods. 3 písm. h) je zhotoviteľ povinný zabezpečiť, aby stavebné práce uskutočňovali len fyzické osoby, ktoré majú
"potrebnú od
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
