Nové a vznikajúce riziká súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia na pracovisku
V stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002 - 2006 sa určila potreba pripraviť sa na tieto nové okolnosti a zdôraznilo sa, že:
"predvídanie nových a vznikajúcich rizík, či už sú spojené s technologickou inováciou alebo sú spôsobené sociálnymi zmenami, je mimoriadne dôležité, aby sa riziká udržali pod kontrolou. Na to je potrebné predovšetkým priebežné skúmanie samotných rizík a to najmä na základe systematického zhromažďovania informácií a vedeckých stanovísk"
.
V stratégii na roky 2002 - 2006 sa preto požadovalo, aby Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) zriadila
Európske observatórium rizík
na "predvídanie nových a vznikajúcich rizík".
V stratégii Spoločenstva na obdobie rokov 2007 - 2012 sa opätovne zdôraznil význam predvídania rizík a zriadené observatórium agentúry bolo vyzvané na prijatie viacerých nových iniciatív.
Cieľom Európskeho observatória rizík agentúry EU-OSHA je
určiť nové a vznikajúce riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby sa zlepšilo vhodné načasovanie a účinnosť preventívnych opatrení.
Na dosiahnutie tohto cieľa Európske observatórium rizík poskytuje prehľad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Európe, opisuje trendy a sprievodné faktory a predvída zmeny v práci a ich pravdepodobný vplyv na oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia.
Európske observatórium rizík zhromažďuje a analyzuje informácie a zároveň sa zaoberá aj vyhľadávaním trendov s cieľom predvídať zmeny. Kľúčové otázky sú následne predkladané cieľovej skupine: politickým stratégom a vedeckovýskumným pracovníkom.
Informácie potrebné na určenie nových a vznikajúcich rizík pochádzajú z mnohých zdrojov, ako sú údaje z úradných registrov, odborná literatúra, odborné prognózy alebo údaje z prieskumov a výskumnej činnosti.
Predvídanie rizík je základným cieľom určeným pre Európske observatórium rizík. Po konzultácii a diskusii s odborníkmi a zainteresovanými stranami bol Európskym observatóriom rizík vymedzený pojem:
vznikajúce riziká BOZP - každé riziko pri práci, ktoré je nové a narastá.
"Novým" máme na mysli, že:
-
riziko doteraz neexistovalo a spôsobujú ho nové procesy, technológie, druhy pracovísk, organizačné či spoločenské zmeny, alebo
-
dlhodobý problém sa teraz považuje za riziko pod vplyvom zmeny v sociálnom či verejnom vnímaní, alebo
-
nové vedecké poznatky umožňujú určiť dlhodobý problém ako riziko.
-
narastá počet nebezpečenstiev prispievajúcich k riziku, alebo
-
sa zvyšuje vystavenie nebezpečenstvu prispievajúcemu k riziku (úroveň vystavenia a/alebo počet vystavených ľudí), alebo
-
sa zhoršuje vplyv nebezpečenstva na zdravie zamestnancov (závažnosť účinkov na zdravie a/alebo počet postihnutých osôb).
Prvé kroky na určenie vznikajúcich rizík sa prijali pri uverejnení
štyroch správ o odborných prognózach,
ktoré zahŕňali vznikajúce riziká:
Tieto správy sú výsledkom odbornej konzultácie prostredníctvom metodiky Delphi (podľa tejto metódy sa výsledky predchádzajúcich prieskumov spätne poskytujú expertom na ďalšie hodnotenie až dovtedy, kým sa nedospeje ku zhode) a nadväzovali na ne mnohé prehľady literatúry a podrobné správy s cieľom preskúmať najzávažnejšie riziká určené v odborných prognózach, ako je vystavenie nanomateriálom na pracovisku. Na prieskume sa zúčastnilo štyridsaťdeväť expertov z 21 európskych krajín (experti mali niekoľkoročnú prax v oblasti BOZP a hodnotenia rizík).
Prognózy expertov o vznikajúcich rizikách na európskych pracoviskách
Chemické riziká súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
Desať najdôležitejších vznikajúcich chemických rizík na pracovisku:
nanočastice a ultrajemné častice, epoxidové živice, nebezpečné látky pri spracovaní odpadov, výfukové plyny z dieselových motorov, izokyanáty, syntetické minerálne vlákna, nebezpečné látky v sektore stavebníctva, dermálna expozícia, nedostatočná kontrola chemických rizík v malých a stredných podnikoch, subdodávateľské vzťahy.
Používajú sa v mnohých aplikáciách a môžu mať veľmi odlišné vlastnosti od vlastností rovnakých materiálov makro veľkosti. Vo výskume sa venuje malá pozornosť zdravotným a bezpečnostným aspektom, ale isté je, že nanočastice môžu vniknúť do ľudského organi