Princípy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR sú založené na
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za vykonávanie opatrení, ktorých cieľom je sústavné vytváranie podmienok pre bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu.
Zamestnávateľ zabezpečujúci dostatočnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zaisťuje vyššiu produktivitu a spoľahlivosť pracovných výkonov svojich zamestnancov.
Realizáciu štátnej politiky nemôže zabezpečovať iba štát, ale v záujme efektívneho dosiahnutia jej základných cieľov sa na nej musia podieľať aj ďalšie subjekty - zamestnávatelia a zamestnanci. Negatívny vývoj ekonomiky a zhoršovanie podnikateľského prostredia v posledných rokoch spôsobili nedostatok finančných prostriedkov u podnikateľských subjektov (zamestnávateľov, ale aj podnikajúcich fyzických osôb). Ak je podnikateľ prinútený šetriť, jednou z prvých oblastí je práve oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko podnikatelia uprednostňujú svoj ekonomický prospech pred zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Nedostatočné financovanie úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa prejavuje aj na bezpečnosti technických zariadení. Bezpečnosť technických zariadení je v zmysle § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 124/2006 Z.z.") neoddeliteľnou súčasťou systému starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Znamená to, že nie je dostatočne zabezpečovaný taký stav technických zariadení a spôsob ich používania, pri ktorom je vylúčené ohrozenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pracovnom procese. Výsledkom je zhoršovanie stavu prevádzkovaných technických zariadení, ktorý vzniká predovšetkým z dôvodu nezabezpečovania kontroly, úradných skúšok, odborných prehliadok, odborných skúšok technických zariadení a vyhradených technických zariadení a následným neodstraňovaním zistených nedostatkov.
Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je
podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. povinnosť v rámci sústavnej kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
kontrolovať stav bezpečnosti technických zariadení.
Na ten účel je povinný v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.
Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa, môžu preberať niektoré jeho povinnosti (napr. vykonávať kontrolnú činnosť spojenú s prevádzkou technických zariadení)
odborné organizácie s osobitnými oprávneniami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Jednou z možností na zaistenie bezpečnosti technického zariadenia je dôsledná kontrola jeho stavu a obsluhy vykonávaná nezávislou treťou stranou (nie dodávateľom a ani používateľom).
Právnym základom pre činnosť nezávislej tretej strany, ktorá na komerčnom základe poskytuje služby a poradenstvo zamestnávateľom za úhradu, je § 14 zákona č. 124/2006 Z.z. upravujúci overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 264/1999 Z.z.").
Prvé myšlienky komercializácie kontroly bezpečnosti technických zariadení sa objavili v SR už v roku 1990, kedy sa pristúpilo k posilňovaniu odbornosti pri výkone štátneho odborného dozoru. Následne bola v roku 1994 zo sústavy štátnych orgánov vyčlenená Technická inšpekcia, ako prvá špecializovaná a odborná organizácia vykonávajúca činnosť nezávislej tretej strany, čím došlo k oddeleniu kontrolnej činnosti realizovanej na komerčnom základe od dozorných činností, ktoré vo všeobecnom záujme vykonáva inšpekcia práce. Inšpekcia práce vykonávajúca dozor s najširším záberom je konštituovaná zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 125/2006 Z.z.").
Kto je nezávislá tretia strana a kto je inšpekcia práce?
Činnosť nezávislej tretej strany môže vykonávať niekoľko subjektov. Prvým subjektom je
oprávnená právnická osoba
podľa § 14 zákona č. 124/2006 Z.z. Ide o právnickú osobu, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. V súčasnosti v SR pôsobí päť oprávnených právnických osôb:
-
Technická inšpekcia, a.s.,
-
TÜV SÜD Slovakia, s. r. o.,
-
E.I.C. Engineering inspection company, s. r. o.,
-
Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p.,
-
Strojírenský zkušební ústav - pobočka Nitra.
Ďalším subjektom je v zmysle § 11 zákona č. 264/1999 Z.z.
autorizovaná osoba,
ktorá je poverená na vykonávanie posudzovania zhody, pričom podľa obsahu a rozsahu činnosti môže byť autorizovaná na ďalšie činnosti ako sú certifikácia, posudzovanie zhody, posudzovanie činností súvisiacich s výrobou určeného výrobku, vykonávanie inšpekcie a skúšanie určených výrobkov.
Rovnakú činnosť ako autorizovaná osoba vykonáva
notifikovaná osoba,
ktorá je autorizovanou osobou, ktorú oznámi Úrad pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky orgánom Európskych spoločenstiev a všetkým členským štátom EÚ ako osobu poverenú na vykonávanie posudzovania zhody v tých prípadoch, ak smernica ustanovuje v procese posudzovania zhody účasť tretej nezávislej strany, a to postupmi uvedenými v jednotlivých smerniciach Nového prístupu.
Základný rozdiel medzi autorizovanou a notifi kovanou osobou spočíva v tom, že autorizovaná osoba vykonáva posudzovanie zhody podľa národnej (slovenskej) legislatívy, zatiaľ čo notifikovaná osoba podľa európskej legislatívy.
Nezávislou treťou stranou je aj
akreditovaná osoba
- orgán posudzovania zhody, ktorému Slovenská národná akreditačná služba na základe preukázania splnenia akreditačných požiadaviek udelila akreditáciu. Ide o inštitúciu schopnú zabezpečovať odbornosť, informovanosť, technickú vybavenosť a ekonomické záruky pre zodpovednosť za prípadné škody.