Návrh jednotlivých krokov procesu pozorovania programu "Bezpečnosť založená na správaní"

Podstata úspešného manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) spočíva v konaní a komunikácii vedenia v súvislosti so spôsobom, ako pracovníci na všetkých úrovniach chápu a "cítia" vysoké štandardy a očakávania svojich nadriadených a či akceptujú ich záväzok ako pevný a nefalšovaný. Ak si zamestnanci myslia, že vedenie demonštruje svoj záväzok k bezpečnosti iba preto, lebo je to politicky korektné, avšak v skutočnosti sú ich rozhodnutia ovplyvnené iba výrobou alebo nákladmi, potom budú danú demonštráciu pokladať za niečo, čo ich obmedzuje a budú cynickí voči bezpečnostným iniciatívam firmy. Aj keď uvedený prvok nie je jednoznačne zadefinovaný v rámci súčasných štandardizovaných systémov manažérstva BOZP, jeho dopad na samotný systém je obrovský (Skiner, B. F., 1938).

Pojem "kultúra" pochádza z latinčiny a znamená súhrn materiálnych a duchovných výsledkov ľudskej činnosti. Ak sa hovorí o "kultúre bezpečnosti" (obr. č. 1), ide o súhrn všetkých ľudských činností, ktoré vytvárajú podmienky na bezpečnú prácu a život.

Predpokladom na zavádzanie kultúry bezpečnosti je vytváranie pracovných podmienok, v ktorých sa bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci chápe ako spoločná úloha zamestnávateľov a zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia podniku.

Obr. č. 1: Kultúra BOZP

Na to, aby bolo možné tieto podmienky zabezpečiť, je nutné rešpektovať nasledujúce zásadné princípy:

Manažéri a kontrolóri menia správanie druhých pomocou svojich vlastných činností (alebo nečinnosti). Môžu zvýšiť správanie (pozitívne alebo negatívne posilnenie), alebo môžu zredukovať správanie (trestanie alebo zrušenie).

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že asi 86% až 96% úrazov, ku ktorým dôjde v súčasnosti, sú zapríčinené nebezpečným správaním, a nie v dôsledku zlyhania stroja alebo v dôsledku prostredia.

Spoľahlivosť systému RSC je možné určiť vyjadrením kombinácie spoľahlivosti dvoch faktorov a to strojového zariadenia a človeka:

RSC = RC x RS

RC - spoľahlivosť ľudského faktora

RS - spoľahlivosť zariadenia

Spoľahlivosť ľudského faktora (činiteľa) je obvykle definovaná ako pravdepodobnosť, že človek bude správne vykonávať určitú požadovanú činnosť, počas stanovenej doby bez konania akýchkoľvek vedľajších aktivít, ktoré by mohli ovplyvniť spoľahlivosť celého systému (Skřehot, P. a kol., 2009).

Kvantitatívne vyjadrenie spoľahlivosti človeka, okrem odhadu pravdepodobnosti zlyhania (Human Error Probability - HEP), je možné vyjadriť aj ako ukazovateľ intenzity ľudských chýb na jeden milión vykonaných operácií, tzv. Basic Error Rates (BER) - tab. č. 1.

Tab