Jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa je zisťovať zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia na pracovisku, posudzovať riziko z nich vyplývajúce pre zamestnancov a znížiť toto zdravotné riziko na najnižšiu možnú mieru.
Práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou sú rizikové práce.
Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5% z celkového počtu cca 2,2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike.
Orgány verejného zdravotníctva sa v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci zameriavajú najmä na dodržiavanie kritérií zdravých pracovných podmienok na pracoviskách, ako aj na plnenie povinností týkajúcich sa ochrany zdravia zamestnancov pri práci zo strany zamestnávateľov.
Osobitnú pozornosť sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené.
Títo zamestnanci sú vo zvýšenej miere vystavení ohrozeniu vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia z práce.
Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napr. vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.
Úrad verejného zdravotníctva SR vedie
centrálny register rizikových prác
z údajov o vyhlásených rizikových prácach, ktoré mu poskytujú jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva, z ich regionálnych registrov rizikových prác.
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík a systém určovania, sledovania a evidencie rizikových prác sú súčasťou komplexnej ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
Základnou povinnosťou každého zamestnávateľa je odstrániť alebo znížiť rizikovosť práce najmä technickými a organizačnými opatreniami, ale aj opatreniami individuálnej ochrany na najnižšiu možnú mieru, a tým aj výskyt chorôb z povolania a poškodení zdravia súvisiacich s prácou.
Rizikové práce určujú na návrh zamestnávateľa regionálne úrady verejného zdravotníctva.
Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov. Dôležitý je zvýšený zdravotný dohľad na príslušnom pracovisku, ktorý zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce so stanovenou náplňou a v určenej frekvencii.
V posledných rokoch pokračuje trend znižovania počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
Je to ovplyvnené jednak súčasnou hospodárskou situáciou, ale aj zmenami v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré viedli k znižovaniu počtu kmeňových zamestnancov a ich nahrádzaniu živnostníkmi (samostatne zárobkovo činnými osobami) alebo agentúrnymi zamestnancami. Od roku 2000 do súčasnosti
je zaznamenaný výrazný pokles počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce
(128 098 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v roku 2000, 94 100 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v roku 2012), čo predstavuje pokles o 33 998 zamestnancov, t.j. o 26,5%. Jeden zamestnanec môže byť pri práci exponovaný jednému, ale aj niekoľkým rizikovým faktorom.
Najčastejšie sa vyskytujúce faktory práce a pracovného prostredia
podľa počtu exponovaných zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v roku 2012 (údaje k 31.12.2012):
-
hluku
bolo exponovaných 72 053 zamestnancov, t.j. 76,6% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
chemickým faktorom
bolo exponovaných 24 589 zamestnancov, t.j. 26,1% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
ionizujúcemu žiareniu
bolo exponovaných 5 822 zamestnancov, t.j. 6,2% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
vibráciám
bolo exponovaných 4 774 zamestnancov, t.j. 5,1% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
fyzickej záťaži
bolo exponovaných 4 409 zamestnancov, t.j. 4,7% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
záťaži teplom a chladom
bolo exponovaných 3 255 zamestnancov, t.j. 3,5% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
-
psychickej pracovnej záťaži
bolo exponovaných 2 958 zamestnancov, t.j. 3,1% zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR,
