Najvýznamnejšie zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia - biologické faktory
Biologickým faktorom sú najčastejšie exponovaní zamestnanci pri práci v zdravotníctve a to najmä pri ošetrovaní a vyšetrovaní pacientov, pri manipulácii s infekčným biologickým materiálom, ale aj pri práci v klinických, diagnostických a mikrobiologických laboratóriách. Zdravotné riziko z expozície biologickým faktorom nie je významné len v zdravotníctve, ale aj pri práci v ozbrojených zboroch, v Policajnom zbore a v Hasičskom a záchrannom zbore. Biologickým faktorom sú exponovaní aj zamestnanci pri práci v zariadeniach sociálnych služieb a pri iných špecifi ckých činnostiach v sociálnej oblasti, napr. pri práci so závislými osobami, pri práci v podnikoch na likvidáciu odpadov, v kafilériách a v čistiarňach odpadových vôd, pri pracovných činnostiach v poľnohospodárstve a pri pracovných činnostiach, pri ktorých dochádza k styku so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu. Bez ohľadu na profesiu môžu byť exponovaní biologickým faktorom aj zamestnanci pracujúci v tropických a subtropických oblastiach.
Ochrana zdravia zamestnancov pri práci s expozíciou biologickým faktorom je legislatívne upravená v § 42 zákona č. 355/2007 Z.z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 355/2007 Z.z."), ktorý obsahuje základné povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti a to zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru a v nariadení vlády SR č. 83/2013 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci (ďalej "nariadenie vlády"). Cieľom týchto právnych úprav je vytvoriť podmienky na účinnú ochranu zdravia zamestnancov pri práci s biologickými faktormi.
Nariadenie vlády ustanovuje požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci a požiadavky na predchádzanie týmto rizikám. Vťahuje sa na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, či už to je vedomé, resp. zamýšľané používanie alebo nevedomé vystavovanie biologickým faktorom súvisiace s konkrétnou činnosťou (napr. vyšetrovanie pacientov).
Upravuje klasifikáciu biologických faktorov do štyroch skupín na základe miery rizika infekcie u ľudí a podľa závažnosti zdravotných účinkov.
U biologických faktorov 1. skupiny
nie je pravdepodobné, že by mohli spôsobiť ochorenie u ľudí. Do tejto skupiny patria napr. mikroorganizmy používané pri výrobe potravín.
Biologické faktory 2. skupiny
môžu spôsobiť ochorenie u ľudí, ale nie je pravdepodobné, že toto ochorenie sa rozšíri v populácii. U týchto biologických faktorov je obvykle k dispozícii účinné očkovanie alebo liečba. Príkladom je Salmonella typhi, Streptococcus pyogenes, vírusy chrípky typu A, B a C, vírus osýpok.
Biologické faktory 3. skupiny
môžu spôsobiť závažné ochorenie u ľudí a hrozí riziko rozšírenia tohto ochorenia v populácii. Aj u týchto biologických faktorov je obvykle k dispozícii účinné očkovanie alebo liečba. Príkladom biologických faktorov 3. skupiny je Mycobacterium tuberculosis (TBC), vírus stredoeurópskej kliešťovej encefalitídy, vírusy hepatitídy B, C, D a E, vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV).
Biologické faktory 4. skupiny
spôsobujú závažné ochorenia u ľudí a riziko ich rozšírenia v populácii je vysoké. U týchto biologických faktorov obvykle nie je k dispozícii účinné očkovanie ani liečba. Príkladom biologických faktorov 4. skupiny je vírus Ebola a vírus Variola.
Zoznam biologických faktorov (baktérií, vírusov, húb a parazitov) rozdelených do skupín 2., 3. a 4. je súčasťou prílohy č. 2 nariadenia vlády.
Zamestnávateľ je povinný na pracovisku zabezpečiť preventívne opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície biologickým faktorom a ochranu zdravia pred ich nepriaznivými účinkami.
Je povinný vyžiadať posudok príslušného orgánu verejného zdravotníctva (regionálneho úradu verejného zdravotníctva) na schválenie činnosti, pri ktorej sa používajú biologické faktory 2., 3. a 4. skupiny a na schválenie prevádzkového poriadku.
Povinnosťou zamestnávateľa je najmä posúdiť zdravotné riziko z expozície biologickým faktorom a vypracovať posudok o riziku, v ktorom na základe dostupných údajov a informácií uvedie opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia zamestnancov. V tejto súvislosti musí zamestnávateľ analyzovať pracovné podmienky, organizáciu práce, úroveň kvalifikácie zamestnancov, ako aj psychosociálne faktory a ďalšie ovplyvňujúce faktory práce a pracovného prostredia. Ak je to možné, nahradí používanie nebezpečného biologického faktora za menej nebezpečný pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Odbornou a poradenskou službou v tejto oblasti je pre zamestnávateľa pracovná zdravotná služba.
Povinnosťou zamestnávateľa je vykonať opatrenia na zníženie rizika, ak výsledky posúdenia rizika preukážu identifi kovateľné zdravotné riziko pre zamestnancov. Medzi takéto opatrenia patrí napr. obmedzenie počtu zamestnancov exponovaných biologickým faktorom, kolektívne a individuálne ochranné opatrenia, použitie bezpečnostného a zdravotného označenia, vypracovanie havarijného plánu pre prípad mimoriadnej udalosti, bezpečný zber, zhromažďovanie a odstraňova