Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Motivácia zamestnávateľov v oblasti BOZP, spoločenská zodpovednosť firiem a ekonomické stimuly pre zamestnávateľov
Dátum:
Príspevok prináša informácie o možnostiach motivácie zamestnávateľov k vyššej kvalite pracovného prostredia a BOZP a o spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorá tiež prináša pozitívne efekty. Stanovenie správneho celkového odhadu nákladov pre všetky zainteresované strany na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, ku ktorým dochádza kvôli nedostatočnej alebo absentujúcej starostlivosti o BOZP, je zložitá úloha. Na zlepšenie úrovne BOZP a prevenciu pracovných úrazov a predchádzanie CHzP možno využiť aj tzv. ekonomické stimuly.
Motivácia zamestnávateľov v oblasti BOZP, spoločenská zodpovednosť firiem a ekonomické stimuly pre zamestnávateľov
RNDr.
Miroslava
Kordošová
PhD.,
Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava
Možnosti motivácie zamestnávateľov
Štát môže motivovať zamestnávateľov k vyššej úrovni BOZP a k prevencii pracovnej úrazovosti rôznymi opatreniami, napr. motivácia v systéme úrazového poistenia a v časti nemocenského poistenia znížením odvodov do nemocenského poistenia za zamestnancov organizácie, v prípade priaznivých výsledkov v starostlivosti o BOZP a tým znížená chorobnosť. Uvedené by bolo realizované stanovením diferencovanej výšky poistného podľa nebezpečnostných tried a vo forme prirážky k poistnému na úrazové poistenie, respektíve zľavy z poistného na úrazové poistenie.
Zamestnávatelia budú zaradení do nebezpečnostných tried a budú platiť diferencovanú výšku poistného a prirážku k poistnému, resp. dostanú zľavy z poistného na úrazové poistenie. V súčasnosti všetci platia 0,8%, navrhovaná úprava by diferencovala odvody v rozsahu 0,3 až 2,1% (informovali sme o tom aj v predchádzajúcich číslach časopisu Bezpečnosť práce v praxi).
Motivácia "cez euro“
Vo svete existuje ekonomická motivácia, ako zamestnávateľov donútiť venovať sa BOZP (napr. stanovením rôznych sadzieb úrazového poistenia, ktorým sa zamestnávateľ poisťuje v prípade vzniku škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania svojich pracovníkov).
Takáto motivácia "cez euro“ však u nás stále chýba. V Nemecku alebo v Rakúsku závisí výška odvodov na úrazové poistenie od vývoja úrazovosti u každého zamestnávateľa. Ak sa o BOZP stará a má málo úrazov, odvádza do fondu menej. Správa Európskej Agentúry pre BOZP v Bilbao (2014) prináša prehľad o možnostiach motivácie zamestnávateľov (najmä v malých a stredných podnikoch) v tejto oblasti.
Skúsenosti z úspešných podnikov dokazujú, že zahrnutie oblasti BOZP a jej zlepšovanie medzi základné témy podnikovej stratégie nielenže znižuje úrazovosť či iné ohrozenie zdravia, a tým redukuje náklady vyvolané takýmito udalosťami, ale prináša aj skvalitnenie práce, zvýšenie výkonu zamestnancov a teda ekonomický prínos pre podnik. Základom motivačných kampaní v EÚ je myšlienka: "Bezpečné a zdravé pracovisko je nevyhnutnou podmienkou pre pohodu a zdravie pracovníkov, ale aj pre zaistenie úspešnosti, trvalej udržateľnosti a dlhodobej prosperity podniku“.
Motivačné kampane a proklamačné heslá na zlepšenie úrovne BOZP však nebudú u zamestnávateľov v MaSP (ďalej "malé a stredné podniky“) dostatočne úspešné a účinné, ak nebudú podporené stimulačnými nástrojmi, najmä ekonomického charakteru. Obzvlášť v podmienkach Slovenskej republiky, keď najmä mikropodnikatelia a malí podnikatelia neustále cítia ohrozenie svojej existencie vzhľadom na svoju finančnú situáciu, treba motivačné kampane podporiť a motiváciu podnikateľov (zamestnávateľov) zvýšiť stimulačnými opatreniami zo strany štátu:
-
diferencovaným úrazovým poistením vo väzbe na úroveň BOZP,
-
úvermi, resp. inými finančnými službami podmienenými zlepšovaním úrovne BOZP (napr. nákupom bezpečnejšej techniky, zlepšením pracovného prostredia),
-
motivačnú kampaň (súťaž) "Bezpečný podnik“ výraznejšie podporiť ekonomickým benefitom alebo inou výhodou pre držiteľa titulu.
Výhody vyplývajúce z dobrej bezpečnosti a ochrany zdravia
Riešenie otázok bezpečnosti a ochrany zdravia by sa nemalo vnímať ako regulačné bremeno, pretože predstavuje aj významné príležitosti. Výhody vyplývajúce z dobrej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli analyzované v nedávnom Európskom prieskume podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý zadala na vypracovanie agentúra EU-OSHA.
V rámci druhého vydania celoeurópskeho prieskumu podnikov agentúry EU-OSHA, ESENER 2, sa zhromaždili odpovede od takmer 50 000 podnikov na otázky týkajúce sa riadenia BOZP a rizík na pracovisku, pričom osobitná pozornosť sa venovala psycho sociálnym rizikám, participácii zamestnancov, ako aj stimulom a prekážkam v rámci prijímania opatrení. Cieľom je poskytnúť porovnateľné údaje na vnútroštátnej úrovni na tvorbu politiky a na pomoc podnikom pri účinnejšom riešení konkrétnych rizík.
K výhodám patria:
-
nižšie náklady a menšie riziká – znižuje sa absencia a fluktuácia zamestnancov, menej často sa vyskytujú úrazy, znižuje sa hrozba právnych krokov,
-
lepšie postavenie medzi dodávateľmi a partnermi,
-
lepšia povesť, pokiaľ ide o podnikovú sociálnu zodpovednosť medzi investormi, zákazníkmi a spoločenstvami,
-
zvýšená produktivita – zamestnanci sú zdravší, šťastnejší a lepšie motivovaní.
Náklady vyplývajúce zo zlého riadenia a nedostatočného vedenia môžu spôsobiť finančné škody a poškodenie dobrého mena a prispieť k nekvalitnej prevádzke a finančnému výkonu.
Napr. spoločnosť DuPont vypočítala, že každý úraz, ktorý má za následok minimálne jeden deň práceneschopnosti, ju stojí približne 20 000 GBP (asi 22 800 EUR). Reálne finančné náklady sa vypočítali po zohľadnení:
-
času potrebného na riadenie vyšetrovania úrazu,
-
času zastavenej výroby v dôsledku vyšetrovania úrazu,
-
povinností súvisiacich s pracovnými úrazmi,
-
nákladov na realizáciu preventívnych opatrení v budúcnosti.
Na základe štúdie pracovných úrazov v Nemecku sa zistilo, že početnosť veľkých rizík je malá a malé riziká sú najfrekventovanejšie.
Z toho vyplynul vzťah frekvencie a objemu škôd:
1.
Vysoká frekvencia výskytu rizika znamená nízku hodnotu škody.
2.
Stredná frekvencia výskytu rizika znamená strednú hodnotu škody.
3.
Nízka frekvencia výskytu rizika znamená vysokú hodnotu škody.
Podniky by po zhodnotení rizika mali prijať preventívne opatrenia technického a organizačného charakteru – niektorí poisťovatelia používajú päťstupňové triedenia podľa závažnosti rizika, niektorí zasa osemstupňové podľa celospoločenskej závažnosti.
5-stupňové triedenie zahŕňa:
1.
minimálna závažnosť (vyrovnanie škôd neovplyvní náklady podniku resp. životnú úroveň občana, nebud
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
