Ľudský činiteľ - determinant úrovne kvality a kultúry bezpečnosti organizácie

Na základe mnohých odborných prác bolo preukázané, že spoľahlivosť pracovného systému je vždy výsledkom pozitívnych a negatívnych vlastností a spätných väzieb ako zo strany automatizácie, t.j. strojov či softvéru, tak predovšetkým zo strany samotného človeka. Ani najdokonalejší pracovný systém nie je úplne spoľahlivý a preto je v praxi potrebné neustále znižovať pravdepodobnosť vzniku chýb.

Do vzťahu medzi ľudskou výkonnosťou a bezpečnosťou pri práci pravidelne vstupuje ľudský činiteľ, ktorý má schopnosť okamžite a jednoznačne ovplyvniť celkový výsledok činnosti človeka a jej prínos. Zároveň dokáže aktivovať všetky možné riziká, ktoré sú s ňou spojené.

Zvýšené riziko úrazov pri práci a riziko možných zlyhaní technológie a vznik havárií veľkého rozsahu vzniká už zo zdanlivo zanedbateľných chýb.

Spoľahlivosť ľudského činiteľa je jedným z rozhodujúcich faktorov limitujúcich celkovú spoľahlivosť pracovného systému. To platí nielen pre jadrovú energetiku, v ktorej súvislosti je ľudský činiteľ tak často diskutovaný, ale aj pre iné priemyselné odvetvia a ľudské aktivity.

Týka sa to chemického či hutníckeho priemyslu, alebo dopravy, kde môže ľudské zlyhanie spôsobiť haváriu s nedoziernymi následkami (Skřehot, P., 2009).

Žiadny manažérsky systém však nemôže byť úspešný, ak tí, ktorí môžu rozhodujúcou mierou ovplyvniť bezpečnosť prevádzky fyzicky (operátori, vodiči, dispečeri a pod.), sa s jeho filozofiou neztotožnia a nevykonávajú všetky zverené pracovné činnosti s maximálnou starostlivosťou a zodpovednosťou.

Dôležité je správne definovanie a analýza všetkých chýb, ktoré by sa mohli (aj keď iba v teoretickej rovine) počas činnosti vyskytnúť. Preto je nevyhnutné pravidelne aplikovať nástroje, ktoré majú za úlohu zabrániť vzniku chýb a zabezpečiť tak bezpečnú a kvalitnú prácu. Najvyššou prioritou zlepšovania ľudskej výkonnosti je vyhnúť sa ľudským chybám počas pracovného výkonu. Cieľom je predovšetkým minimalizovanie možného rizika prostredníctvom jeho iniciátora, teda prostredníctvom samotných pracovníkov (Skřehot, P., 2009). Práve ľudia sú tí, ktorí svoje pracovisko a teda aj celý pracovný systém ovplyvňujú najviac, pretože sú jeho súčasťou a vďaka svojej prirodzenej individuálnej kreativite ho neustále vytvárajú a menia. Ľudský činiteľ je preto potrebné zahrnúť do všetkých úvah o zlepšovaní či zabezpečovaní kvality.

Cieľom predikcie a hodnotenia spoľahlivosti ľudského činiteľa je nielen zvyšovanie spoľahlivosti technických systémov, ale najmä:

Obr. č. 1: Postavenie úlohy kvality a bezpečnosti v technickom systéme

Zdroj: Sinay, J.- Laboš, J.: Možnosti integrácie požiadaviek kvality a bezpečnosti do procesu konštruovania. Dostupné na internete: www.risk-management.cz/ clanky/Kvalita_a_bezpecnost.pdf.

Kvalita a spoľahlivosť komplexného vybavenia a systémov požaduje od všetkých inžinierov zúčastnených na projekte súhrn špecifických aktivít, od definície vlastností až po vykonávajúcu fázu projektu, ktoré prebiehajú súčasne za účelom dosiahnutia čo možno najlepšieho výsledku, kvality a spoľahlivosti pre potreby tvorby cien a cieľov časového harmonogramu. Toto obsahuje definovanie cieľov výrobných procesov, plánovanie, analýzu výsledkov a testov, selekciu a kvalifikáciu komponentov a materiálov, riadenie konfigurácií, kvalifikác