Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je nezastupiteľnou povinnosťou a zároveň zodpovednosťou každého zamestnávateľa, pričom jej zaistenie spočíva v množstve povinností ustanovených nielen zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 124/2006 Z.z."), ale aj ďalšími právnymi a ostatnými predpismi. Integrálnou súčasťou systému starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zaisťovanie bezpečnosti technických zariadení, ktoré používajú na výkon svojej profesionálnej činnosti zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľ a nie je zamestnávateľ, prípadne iné subjekty (majitelia bytových domov), t.j. prevádzkovatelia.
Bezpečnosť technického zariadenia (stav a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie osôb) možno dosiahnuť len tým, že prevádzkovateľ (najmä zamestnávateľ) zodpovedne pristúpi k plneniu technických, technologických, organizačných, personálnych a iných opatrení vyplývajúcich z právnych a ostatných predpisov zameraných na utváranie podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na život a zdravie všetkých osôb nachádzajúcich sa v okolí technického zariadenia.
Pojem kontrola technických zariadení
Jedným z významných nástrojov na zaistenie bezpečnosti technického zariadenia je jeho pravidelná kontrola. História kontroly bezpečnosti technických zariadení siaha hlboko do minulosti. V roku 1871 bol vydaný na území Slovenska (súčasť Rakúsko-Uhorskej monarchie) zákon, ktorý nariaďoval periodické skúšky parných kotlov. Ďalší vývoj v tejto oblasti pokračoval vytvorením inštitúcie živnostenských inšpektorov (1893), vznikom Ústavu technického dozoru (1952) a neskôr prijatím zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce (vznik Úradu bezpečnosti práce a inšpektorátov bezpečnosti práce).
Zásadná legislatívna zmena bola realizovaná zákonom č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a následne zákonom č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce, ktoré vytvorili právne predpoklady pre ucelený systém starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane dozoru nad bezpečnosťou technických zariadení vykonávaného orgánmi inšpekcie práce.
V súčasnosti je právnym základom kontrolnej činnosti vykonávanej zamestnávateľom na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci § 9 zákona č. 124/2006 Z.z.
Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa je realizovať sústavnú, t.j. systematickú a pravidelnú kontrolu:
a)
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b)
zásad bezpečnej práce a zdravie nepoškodzujúcej práce,
c)
zásad bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov.
Systematickou kontrolou sa rozumie pripravená, usporiadaná a premyslená kontrola na všetkých pracoviskách, pri všetkých činnostiach a na všetkých zariadeniach. Ak rozsah a obsah kontroly nie je stanovený osobitnými predpismi, tak ho špecifikuje sám zamestnávateľ.
Pravidelnou kontrolou chápeme kontrolu, ktorá je realizovaná dostatočne často, čiže v termínoch stanovených osobitnými predpismi alebo v intervaloch určených zamestnávateľom v závislosti od osobitosti a zložitosti prác, technických zariadení a pod.
Neoddeliteľnou súčasťou kontrolnej činnosti je kontrola stavu bezpečnosti technických zariadení, na účely ktorej musia byť zabezpečované aj úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.
Kontrola bezpečnosti technických zariadení tak predstavuje len jeden z fragmentov komplexnej kontrolnej činnosti, ktorú vykonáva zamestnávateľ.
Kontrolu technických zariadení môžeme definovať ako preverovanie a zisťovanie skutočného stavu technického zariadenia a jeho súlad alebo rozpor s bezpečnostnotechnickými požiadavkami ustanovenými smernicami Európskej únie (napr. smernicami Nového prístupu) alebo právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Výsledky kontrolnej činnosti musia byť preukázateľné, úplné a pravdivé, keďže kontrolou sa zisťujú príčiny a škodlivé následky vyplývajúce zo zistených nedostatkov, ktoré sú eventuálne finančne vyčísliteľné a zároveň môžu slúžiť aj na vymedzenie osobnej zodpovednosti.
Technické zariadenia sú kontrolované vo všetkých životných etapách. Znamená to, že technické zariadenie sa podrobuje rôznym previerkam od etapy výroby, cez uvedenie na trh a do prevádzky až po štádium prevádzky technického zariadenia. Aké kontroly sú na zariadení vykonávané závisí od skutočnosti, či ide o:
a)
technické zariadenia - určené výrobky alebo
b)
technické zariadenia - ostatné, ktoré nepatria do skupiny tzv. určených výrobkov.
Technické zariadenia - určené výrobky
Určené výrobky, ktoré sú obyčajne aj technickými zariadeniami, predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, na ktorého zmiernenie alebo odstránenie sú ustanovené technické požiadavky (charakteristiky obsiahnuté v technickom predpise alebo v technickej norme) a posudzovanie zhody. Ide teda o technické zariadenia, ktoré podliehajú režimu zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 264/1999 Z.z.") a režimu osobitných predpisov upravujúcich bezpečnostné a zdravotné požiadavky na výrobky a posudzovanie ich zh