Súčasný stav BOZP v SR
BOZP priamo súvisí s vyspelosťou ekonomiky. Čím vyspelejšia je ekonomika v danej krajine, tým sú lepšie pracovné podmienky zamestnancov. V súčasnej dobe ekonomika SR stagnuje, preto sa riziko vzniku pracovných úrazov zvyšuje. Zamestnávatelia prestávajú dbať na vysokú úroveň BOZP, niekedy ju dodržiavajú len do takej miery, aby nemohli byť stíhaní. Nezaisťujú pravidelné školenia ohľadom bezpečnej práce, neposkytujú adekvátne osobné ochranné pracovné pomôcky, používané stroje a zariadenia sú zastaralé prípadne nefunkčné. Zamestnávatelia z dôvodu finančných problémov nezabezpečujú kontrolu a údržbu strojov, príp. ich výmenu za novšie, bezpečnejšie zariadenia.
Aj keď sa zamestnávatelia snažia ušetriť na BOZP, pri vzniku pracovného úrazu náklady na kompenzáciu, príp. pokuty môžu niekoľkonásobne prevýšiť náklady, ktoré by boli potrebné na bezpečný chod podniku. Z morálneho hľadiska takisto vzniká zodpovednosť za zamestnanca ako človeka. Zdravie zamestnanca je stav, ktorý v niektorých prípadoch je nenávratný (choroby z povolania, trvalé následky v dôsledku pracovného úrazu, smrť zamestnanca) a ani finančná kompenzácia zo strany zamestnávateľa tento stav nedokáže zmeniť.
Stav BOZP a pracovných podmienok u slovenských zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, stagnuje, najmä sa podstatne nezlepšuje stav prevádzkovaných technických zariadení. Táto situácia je odrazom súčasnej ekonomickej situácie, ale tiež nesprávnej organizácie práce zamestnávateľov a neplnenia povinností zo strany zamestnávateľov a zamestnancov. Tento stav je veľmi často dôsledkom negatívneho vzťahu organizácií k BOZP, vrátane nedostatočného právneho povedomia štatutárnych orgánov zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov. V mnohých organizáciách nemožno hovoriť o požadovanom systémovom prístupe k problematike BOZP. Spolupráca vedenia, vedúcich zamestnancov a zamestnancov v oblasti BOZP je veľmi často nedostatočná a formálna. Zamestnávatelia preferujú hospodárske a komerčné aktivity pred starostlivosťou o zamestnancov.
Výsledky z dozoru poukazujú na významný rozdiel v starostlivosti o BOZP medzi veľkými a malými zamestnávateľmi.
Lepšia situácia je u veľkých zamestnávateľov, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov pre BOZP, bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba, ktorí účinnejšie zabezpečujú plnenie úloh v oblasti BOZP. Vo veľkých subjektoch je snaha systematicky zapájať zamestnancov do riešenia problematiky BOZP, najmä v súvislosti s posudzovaním rizík. U malých zamestnávateľov sú povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP zabezpečované skôr formálne, zamestnávatelia kladú väčší až dominantný dôraz na zabezpečenie samotnej výrobnej činnosti a s tým súvisiace prežitie firiem.
Problémy spôsobuje aj nedostatočné spoločenské docenenie významu BOZP a tiež nevhodné zaradenie bezpečnostného technika v organizačnej štruktúre zamestnávateľa. Doteraz sa nepodarilo výrazne zlepšiť stav v posudzovaní rizík u zamestnávateľov a presadiť posudzovanie rizika ako hlavnej zásady prevencie vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Počet pracovných úrazov, obzvlášť smrteľných a s ťažkou ujmou na zdraví v SR je neustále vysoký. Je nevyhnutné aj v ďalších rokoch zo strany zamestnávateľov a celej spoločnosti dbať o zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov, najmä o dôslednejšie zabezpečovanie podmienok na zaistenie ochrany ich života a zdravia.
Zodpovednosť za BOZP
Za BOZP je zodpovedný zamestnávateľ. Ten je povinný vytvárať a udržiavať podmienky na zaistenie BOZP najmenej na úrovni štandardov ustanovených právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Tieto štandardy by mal ďalej zlepšovať podľa konkrétnych podmienok jednotlivých pracovísk.
Štát realizuje svoju politiku legislatívnymi opatreniami, ktorými riadi oblasť BOZP a sústavou inšpekčných a dozorných orgánov kontroluje dodržiavanie a presadzovanie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov.
S
