Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Etický kódex a jeho miesto medzi vnútornými predpismi zamestnávateľa
Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO
Etický kódex ako jeden z druhov vnútorného predpisu zamestnávateľa, je pomerne novým pojmom, ktorého používanie nemá dlhú históriu. Je to pojem, ktorého obsahová naplň je stále vo vývoji. Uvedená téma už bola pertraktovaná v č. 5/2021 tohto časopisu. Tento príspevok je jeho aktualizáciou, oproti pôvodnému je prepracovaný a vo viacerých častiach doplnený, podrobnejšie rozvádza najmä obsahovú náplň etického kódexu. Venuje sa etickému kódexu v podnikateľskej sfére. V tejto sfére je etický kódex vhodným manažérskym nástrojom na riadenia zamestnancov.
Etický kódex sa zaraďuje z právneho hľadiska medzi vnútorné predpisy zamestnávateľa. Jeho osobitosťou je, že upravuje povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa na základe morálnych noriem, vychádzajúc pritom z charakteru príslušných profesií, čím nadväzuje na práva a povinnosti upravené v právnych predpisoch. Etický kódex obsahuje morálne normy, ktoré presahujú rámec právnych noriem, pokrývajú aj také aspekty spoločenských vzťahov, ktoré právo neupravuje. Etický kódex sa vzťahuje na každú profesiu, povolanie, avšak na určité pozície v štátnej správe, zdravotníctve, v manažmente a pod., je jeho vydanie vysoko aktuálne.
Morálka a právo patria medzi najvýznamnejšie normatívne systémy, ktoré regulujú a riadia správanie sa ľudí. Z porovnania právnych a morálnych noriem vyplýva, že majú niektoré spoločné znaky, ale aj viacero odlišností. Najvýznamnejším spoločným znakom je ich normatívna povaha, na základe ktorej môžu oba normatívne systémy regulovať spoločenské vzťahy. Jedným z hlavných rozdielov medzi morálkou a právom je dôležitosť, ktorá spočíva v tom, že pravidlo nemožno chápať ako súčasť morálky pokiaľ stratilo svoju dôležitosť, zatiaľ čo právne pravidlo zostáva právnym aj v situácii, keď nie je dôležité. Ďalším rozdielom medzi právnymi a morálnymi normami je forma ich vyjadrenia. Právne normy sú spravidla formálne publikované. Morálne normy sú prevažne nepísané, pokiaľ majú písomnú formu sú v právnych predpisoch publikované len výnimočne. Významným rozdielom medzi právom a morálkou je tiež spôsob uplatňovania sankcií za ich porušovanie. Dodržovanie právnych noriem je všeobecne záväzné. Právo je stanovené autoritatívne, jeho dodržiavanie je vynútiteľné sankciou udelenou štátnou mocou. Neformálne morálne normy nie sú právne záväzné, ich plnenie (až na výnimky) nie je vynútiteľné štátom. Ak sú výnimočne obsahom právnych predpisov, vtedy je ich dodržiavanie záväzné. Príkladom je zákonná úprava niektorých špecifických profesií, napríklad sudcov, advokátov a pod., súčasťou ktorej sú aj morálne normy. Obvyklou sankciou za porušovanie morálnych noriem je spoločenský tlak - spoločenské opovrhovanie, resp. tlak verejnej mienky.
Ak je tvorcom morálnych noriem zamestnávateľ (napr. v etickom kódexe, resp. v inom vnútornom predpise), je za ich porušenie oprávnený vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť ukladaním sankcií podľa vnútorných predpisov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Na vzťah práva a morálky existuje množstvo protichodných názorov, od tých, že medzi nimi panuje úplná jednota až po tie, že sú to úplne oddelené fenomény. Aj keď ide o dva kvalitatívne odlišné normatívne systémy, ich vzájomné prelínanie a previazanosť je nepochybná. Nie všetky právne normy však majú morálny atribút. To, že ich od seba dokážeme analyticky oddeliť, ale neznamená, že sudca pri aplikácii práva v rámci procesu hľadania práva občas nekombinuje právne a morálne dôvody. Tiež proces interpretácie práva nemožno celkom oddeliť od procesu morálneho zdôvodňovania, najmä v obzvlášť zložitých právnych prípadoch.
Úlohy a ciele etického kódexu a jeho druhy
Etický kódex predstavuje súbor morálnych pravidiel vychádzajúcich z hodnôt a princípov organizácie, ktorá ho prijala. Skrátene by sa etický kódex mohol nazvať hodnotovým rámcom. Obsahuje kodifikáciu všeobecne uznávaných zásad, princípov či štandardov používaných ako nástroje pre stanovenie etického správania sa, ktorými súčasne organizácia uznáva svoju zodpovednosť voči spoločnosti. Spoločenskou zodpovednosťou organizácie sa rozumie jej dobrovoľný záväzok vykonávať podnikateľskú činnosť nielen v súlade s platným právom, ale aj s rešpektovaním morálnych noriem.
Etický kódex predstavuje najzovšeobecnenejšie princípy a zásady očakávaného správania sa zamestnancov, na dodržiavanie ktorých zamestnávateľ bezvýhradne trvá. Etický kódex patrí do skupiny vnútorných predpisov s preventívnym charakterom. Prevencia je najúčinnejším nástrojom proti nemorálnemu konaniu a nelegálnej činnosti.
Etika je veda o morálke, je teóriou morálky. Zameriava sa na skúmanie toho, čo je alebo nie je morálne správne konanie. Etika je metódou, to znamená, že podáva návody, ako sa v prípade etickej dilemy zachovať a umožňuje subjektom vybrať si v konkrétnej situácii uvážlivejší a zodpovednejší prístup. Morálku možno charakterizovať ako neformálny verejný systém vzťahujúci sa na všetky racionálne osoby a ostatných, reguluje ich správanie a ovplyvňuje ich. Morálku teda možno chápať ako súbor morálnych noriem, ktoré spoločnosť akceptuje, a s pomocou ktorých spoločnosť hodnotí, či je nejaké konanie správne alebo nesprávne. Morálne úsudky vyžadujú uvádzanie dôvodov, teda morálku charakterizuje zdôvodňovanie. U morálnych noriem predpokladáme, že budú podopreté rozumnými dôvodmi a korektnými argumentmi takými, ktoré sú logicky platné a ich premisy, t.j. tvrdenia, z ktorých niečo odvodzujeme, sú pravdivé.
Morálne pravidlá (normy) predstavujú výzvu k zlepšeniu morálky. Etický kódex je materiálnym vyjadrením kriticky lojálneho doplnenia právnej úpravy, ku ktorému etika pri výkone určitého povolania vyzýva, je doplnkom zákonných (minimálnych) pravidiel, na ktoré nadväzuje, rozširuje ich pôsobnosť o etickú rovinu a konkretizuje ich. Účelom etického kódexu je vhodne doplniť záväzné právne predpisy v oblastiach, ktoré nie sú z dôvodu prílišnej špecifickosti dopodrobna upravené, avšak určitá miera regulácie je v týchto oblastiach žiaduca. Inými slovami, etické kódexy majú miesto tam, kde je veľký priestor medzi tým, čo je zákonom zakázané, a tým, čo je dovolené - sú základom samoregulácie. Požiadavka samoregulácie prostredníctvom etických kódexov a iných druhov vnútorných predpisov zamestnávateľských subjektov je namieste, vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe, kedy dochádza k rýchlemu zavádzaniu nových technológií a nových vedeckých poznatkov do praxe, nie je prijímanie zákonov a iných právnych predpisov dostatočne flexibilné, nakoľko právne predpisy nedokážu na túto situáciu včas reagovať a vzniká problém časového omeškania. Problémom je aj častá abstraktnosť právnych predpisov, ktoré nedokážu obsiahnuť širokú škálu etických problémov v podnikateľskej, ako aj nepodnikateľskej sfére, čo oprávnenosť vydávania etických kódexov formou vnútorných predpisov zamestnávateľov len potvrdzuje a odôvodňuje.
V podnikateľskej sfére rozlišujeme etické kódexy odvetvové, podnikové a profesijné. V ďalšom texte bude venovaná pozornosť podnikovým a profesijným etickým kódexom. Etika je dôležitým východiskovým predpokladom dlhodobo úspešného podnikania. Podnikanie aj v prípade implementácie etickej dimenzie nestráca nič zo svojej prirodzenej funkcie -
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 3/2024
