Záťaž teplom a chladom pri práci
Vyhláška MZ SR č. 227/2019 Z.z.
Záťaž teplom a záťaž chladom pri práci patria medzi faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú najmä jeho fyziologické funkcie. Nadmernej záťaži teplom sú pri práci na vnútorných pracoviskách vystavení napríklad hutníci, taviči, sklári, pekári; pri prácach na vonkajších pracoviskách počas teplého obdobia roka za mimoriadne teplých dní aj poľnohospodári, stavební robotníci, cestári - asfaltéri a ďalšie profesie. Pri záťaži teplom pri práci môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti až poškodenie zdravia v podobe úpalu, únavy až vyčerpania z horúčavy, prehriatia organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou, kŕčmi, bezvedomím, ale aj poškodenie kože v zmysle popálenín.
Nadmernej záťaži chladom sú vystavení pri prácach na vonkajších pracoviskách počas chladného obdobia roka najmä stavební robotníci, lesní robotníci, cestári, montéri; pri práci na vnútorných pracoviskách sú to napríklad pracovníci chladiarní, mraziarní, baliči mäsa, mäsiari na bitúnku a ďalšie profesie. Pri nadmernej záťaži chladom môže vzniknúť poškodenie zdravia v podobe omrzlín, najmä na nechránených častiach tela. Pri dlhodobom vystavení chladu môže vzniknúť aj trvalé poškodenie kože vo forme fibrotických alebo atrofických zmien. Záťaž chladom je aj významným spolupôsobiacim faktorom, ktorý preukázateľne zhoršuje negatívny účinok vibrácií pôsobiacich na ruky pri práci s vibrujúcimi nástrojmi.
Záťaž teplom a záťaž chladom je z hľadiska povinností zamestnávateľov pri zabezpečení ochrany zdravia zamestnancov pri práci legislatívne upravená v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z."). Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. je vykonávacím predpisom zákona č. 355/2007 Z.z.
Novelou vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z.z. sa zohľadnili poznatky z praxe; upravili sa najmä ustanovenia týkajúce sa záťaže teplom na pracovisku spôsobenej nevhodnými stavebno-technickými podmienkami pracoviska, upravili sa minimálne prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie roka, upravili sa triedy práce, a s tým súvisiace príklady činností, ochranné a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a záťaže chladom na zdravie zamestnancov a doplnili sa niektoré súvisiace pojmy. Boli vypustené ustanovenia, ktoré umožňovali nedodržiavanie prípustných hodnôt operatívnej teploty na pracoviskách, na ktorých nebolo možné technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom pri práci z technologických dôvodov a za mimoriadne teplých a mimoriadne chladných dní. Tieto ustanovenia spôsobovali v praxi nejednoznačný výklad a umožňovali rôzny postup zamestnávateľov.
Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na vnútornom pracovisku
Na vnútornom pracovisku zamestnávateľ zabezpečuje optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú najmä operatívna teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu. Tam, kde nie je možné zabezpečiť optimálne hodnoty, zamestnávateľ zabezpečí prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období roka sú súčasťou prílohy č. 2 k vyhláške MZ SR č. 227/2019 Z.z.
Predpokladom na dosiahnutie optimálnych hodnôt alebo prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy je stavebné riešenie budovy, technické zariadenie budovy alebo vhodná technológia zabezpečená na pracovisku zamestnávateľom.
Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pri dlhodobom výkone práce na vnútornom pracovisku dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (§ 37 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.).
Záťaž teplom pri práci
Na vnútornom pracovisku dochádza k záťaži teplom zamestnancov pri práci, ak je prekročená maximálna prípustná hodnota operatívnej teploty (tabuľky č. 1 a 2 prílohy č. 2 k vyhláške MZ SR č. 227/2019 Z.z.). Pri záťaži teplom pri práci zamestnávateľ zabezpečuje dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce.
Pozn.: Dlhodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce na pracovisku pri záťaži teplom za 8-hodinovú pracovnú zmenu. Krátkodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce na pracovisku pri záťaži teplom bez prerušenia (medzi dvoma prestávkami).
Nové oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave je, že je určená podmienka, kedy zamestnávateľ zabezpečí pri záťaži teplom na vnútornom pracovisku dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce. Touto podmienkou je pravidelne prekračovaná maximálna prípustná hodnota operatívnej teploty viac ako 50% dní v roku.
Na vnútornom pracovisku, na ktorom nie je možné dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu záťaže teplom z technológie, ako aj na inom pracovisku z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia budovy alebo technického zariadenia budovy, zamestnávateľ zabezpečí primerané stavebné, technické alebo technologické opatrenia. Ak záťaž teplom nie je možné odstrániť uvedenými opatreniami, zamestnávateľ vykoná ďalšie ochranné a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov. Príkladmi takýchto opatrení sú najmä:
-
zmena trvania času práce,
-
posun začiatku pracovnej zmeny,
-
poskytovanie prestávok v práci,
-
predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
-
pobyt v klimatizovaných priestoroch,
-
striedanie zamestnancov,
