Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
BOZP - skladovanie a systémy skladovania v logistických centrách
Dátum: Rubrika: BOZP ADRESNE
Alfou a omegou súčasného obchodovania sú transport a logistika, do ktorých spadá aj skladovanie. Aj keď sa mnoho obchodníkov zaklína dnes tak obľúbeným „just in time“ („práve včas“), cesta tovaru od výrobcu k zákazníkovi často pripomína labyrint s mnohými záhybmi. Obsahom logistiky je organizovanie, plánovanie, riadenie, vykonávanie a kontrola všetkých premiestňovacích a skladovacích procesov vo výrobe i obehu, vlastné vykonávanie fyzických procesov predstavuje materiálový tok, ostatné činnosti sa týkajú informačného toku. Iste nebudeme ďaleko od pravdy, keď napíšeme, že sa žiadny produkt súčasnosti nevyhne tomu, aby aspoň nejaký čas strávil v sklade, či už je to sklad výrobcu, prepravcu alebo distribútora. Jadrom každého skladu je dobre naprojektovaný, skompletizovaný a udržiavaný regálový systém.
Význam skladovania súvisí nielen s existenciou zásoby, surovín a polovýrobkov, ale aj hotových výrobkov po skončení výroby. Skladové hospodárstvo v podniku plní dôležitú úlohu medzičlánku medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na plynulom presune materiálu do výroby, umiestňuje a ochraňuje rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch, je teda súčasťou logistického reťazca v podniku.
Predmetom logistiky je doprava, manipulácia, skladovanie všetkých materiálov, polotovarov a výrobkov na celej ich trase od dodávateľov cez výrobný podnik až k odberateľom. Logistický sklad je plný pohybu rôznej manipulačnej techniky, ľudí a tovaru. Aby bolo možné tovar optimálne uchovávať alebo prepravovať, je nutné zvýšiť sledovanie rizík.
Úlohou logistiky je globálna optimalizácia pohybu materiálu vo výrobe i obehu. Nástrojom pre to je spojenie dielčích podsystémov do integrovaného systému, v ktorom sa koordinuje a riadi materiálový tok a príslušný tok informácií. Logistika znamená nielen systémové myslenie, ale aj novú organizáciu, pričom sa kladie dôraz na integráciu dielčích procesov a na globálny pohľad s cieľom optimalizácie všetkých súvisiacich procesov. Koncepcia logistiky chápe logistiku ako integrované plánovanie, realizáciu a kontrolu toku materiálu a príslušného toku informácií.
Ide o toky:
-
od dodávateľa do podniku,
-
vo vnútri podniku,
-
od podniku k odberateľom.
Objekty sú:
-
výrobné zásoby (základný materiál, pomocný materiál, náhradné diely),
-
nedokončené výrobky,
-
hotové výrobky.
Z hľadiska podnikových funkcií sem patrí:
-
obstarávanie (nákup materiálu, obstarávanie kapitálu, pracovníkov a informácií),
-
materiálové hospodárenie (tvorba zásob a skladovanie výrobných zásob),
-
skladovanie hotových výrobkov,
-
odbyt.
Hľadisko logistiky sa vyznačuje aj vysokým stupňom cieľovosti, ktorá je zameraná na maximalizáciu miery obsluhy zákazníkov.
Distribučná logistika
Pod distribučnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pre prípravu a vykonanie distribúcie - odbytu. Patria tu všetky činnosti, ktoré súvisia s tokom tovaru od skladu hotových výrobkov k odbytovému trhu. Distribučná logistika rieši otázky, kde sú aké sklady, kde sú aké skladové zásoby, ako hospodárne podeliť dodávky z nákladového hľadiska. Distribúcia sa zaoberá procesmi, ktoré spájajú výrobu so spotrebiteľom a jeho dopytom po výrobkoch. Zahrňuje procesy skladovania a dopravy od výrobcu k odberateľovi. Zásobovanie a odbyt sú "zrkadlové" činnosti - proces odbytu u výrobcu je u spotrebiteľa zásobovaním.
Logistickým fyzickým distribučným systémom sú doprava, skladovanie, vybavovanie objednávok.
Doprava dopĺňa zásoby v sklade a prepravuje dodávky zo skladu zákazníkom. Sklady plnia skladovaciu funkciu. Vybavovanie objednávok zabezpečuje potrebné spracovanie, kontrolu a odovzdanie objednávky. Neoddeliteľnou súčasťou infraštruktúry moderného logistického centra je dnes sklad, obvykle fungujúci ako distribučné centrum. Sklady v logistických centrách plnia zvyčajne iné funkcie ako klasické sklady nachádzajúce sa medzi výrobou a spotrebou. V skladoch prebieha manipulácia s materiálom prevažne v štyroch základných cykloch, a to príjem, uskladnenie, výdaj a nakládka. V logistickom centre však sklad väčšinou plní len úlohu distribučného centra, teda ide hlavne len o príjem a výdaj materiálu. Zatiaľ čo klasické sklady sa väčšinou zameriavajú na minimalizáciu prevádzkových nákladov a optimalizáciu zásob, v logistických centrách sa funkcie a činnosti skladu musia zameriavať na maximalizáciu zisku uspokojovaním prepravných požiadaviek zákazníka, t.j. úroveň zákazníckeho servisu. Sklady v logistickom centre majú k dispozícii celý rad skladovacích alternatív, výber vhodného systému, resp. ich kombinácia vždy záleží od funkcie ktorú má sklad plniť.
Najčastejšie používané systémy skladovania v logistickom centre
Často sa využívajú nasledujúce systémy (I. Kubasáková, M. Šulgan):
1.
Systém tlaku
(Push systém), ktorý patrí medzi klasické systémy pri distribúcii tovaru.V tomto systéme sklad absorbuje materiál produkovaný výrobným podnikom, ktorý ho chce čo najskôr umiestniť na trhu. Preto sa očakáva, že materiál prichádzajúci do skladu sa čo najskôr vyskladní.
Ak sa ale v podniku vyrába rýchlejšie, ako sa výrobok na trhu predáva, výrobky sa začínajú v takomto sklade hromadiť.
Skladovanie teda v systéme tlaku slúži na to, aby absorbovalo nadmernú produkciu výrobných podnikov. Výroba "tlačí" výrobky do skladu bez ohľadu na skutočné požiadavky spotrebiteľa.
2.
Systém ťahu
(Pull systém) je protikladom systému tlaku.Pri systéme ťahu netreba vytvárať žiadne, resp. len minimálne zásoby. Výrobca vyrába iba také množstvo výrobkov, ktoré od neho žiada spotrebiteľ, čiže zákazník "ťahá" výrobky od výrobcu.
Sklady namiesto absorbovania nadmerných zásob slúžia ako prietokové distribučné centrá, ktoré ponúkajú vyššiu úroveň zákazníckeho servisu tým, že ponúkajú doplnkové služby a tiež preto, že presúvajú skladovanie bližšie k zákazníkom.
3.
Systém Cross-Dock
je založený na princípe okamžitého prekladania tovaru.Sklad sa tu primárne nevyužíva na skladovanie tovaru, ale len ako distribučné, resp. zmiešavacie centrum.
Tovar je do skladu privážaný vo väčšom množstve spravidla veľkokapacitným druhom dopravy, napríklad železničnou dopravou (kde sú pri vyšších prepravných vzdialenostiach obvykle nižšie jednotkové prepravné náklady), tovar sa ihneď rozdelí a kombinuje v potrebnom množstve s inými výrobkami do ucelenej zásielky podľa požiadaviek konkrétneho zákazníka. Takto upravená zásielka sa potom distribuuje spravidla menej kapacitným druhom dopravy, zvyčajne cestnou dopravou.
Skladové hospodárstvo
Skladové hospodárstvo v podniku plní dôležitú úlohu medzičlánku medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na plynulom presune materiálu do výroby, spravuje a ochraňuje rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch, je teda súčasťou logistického reťazca každého podniku.
Pri prevádzkovaní akéhokoľvek skladu alebo skladovacieho priestoru je potrebné poznať požiadavky ustanovené legislatívou v:
-
oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb
-
a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v skladoch, pohybe v sklade a manipulácii s materiálom a bremenami.
V prvom rade je potrebné vedieť, čo je to sklad a ktoré priestory sú považované za sklad, tiež poznať spôsoby a techniky jednotlivých druhov skladovania a technologických procesov, ktoré je možné pri skladovaní použiť.
Ako zaistiť bezpečnosť tovaru a aké sú hlavné rizikové faktory v logistickom sklade?
Povinnosť zamestnávateľa dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") vyplýva zo zákona a bezprostredne sa dotýka aj pracovnej činnosti v skladoch ako aj v logistických centrách. Problematiku BOZP rieši v základných rysoch zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), nariadenie vlády č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej len "nariadenie vlády č. 391/2006 Z.z.") a STN 26 9010 Manipulácia s materiálom, šírky a výšky ciest a uličiek (ďalej len "STN 26 9010").
Tieto právne predpisy úplne jasne ustanovujú, že podnikajúce subjekty sú okrem iného povinné vyhľadávať, posudzovať a hodnotiť riziká možného ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, informovať o nich zamestnancov a robiť opatrenia na ich ochranu. Preto je nevyhnutné, aby sa nielen zamestnávatelia vo vlastnom záujme dôkladne oboznámili so zákonom o BOZP a
Zákonníkom práce, ale aj s ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi na zaistenie BOZP.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 10/2022
