Zákonník práce podrobnejšie špecifikuje princípy BOZP v § 146, ktorý ustanovuje, že "starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov."
Význam týchto ustanovení spočíva vtom, že
zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci,
ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod. Ak teda zamestnávateľ vedome, či z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať všetky vzniknuté následky.
K takýmto činnostiam patrí aj administratívna práca, ktorá sa nachádza u každého zamestnávateľa napr. vo forme sekretárskych prác. Vznik nebezpečných udalostí v administratíve, kde sa úlohy riešia "zo stoličky", nebýva častým javom, ale existuje. Na administratívnych pracoviskách popri nových nebezpečenstvách skrývajúcich sa za používaním počítačov, notebookov, dataprojektorov, skartovacích a rozmnožovacích zariadení a pod., existujú a pretrvávajú známe nebezpečenstvá, ktoré sú stále podceňované ako napr. nebezpečenstva pádov zo stoličky vybavenej kolieskami, z otáčacej taburetky, pády zo schodov, zakopnutie o zvlnený koberec, pošmyknutie sa na parketoch, poškrabanie sa o roh stola, roztrhnutie odevu a udretie o vystupujúce hrany stolov a vysunuté zásuvky, obarenie sa horúcou vodou alebo nápojom a i.
Vznik nebezpečenstva, ale aj možnosť zranenia sa vyskytuje aj používaním nožníc, zošívačiek, dierkovačov, rozrezávacích nožov (zranenie ruky, prstov, prepichnutie, porezanie pri práci), používaním schodíkov pri manipulácii so šanónmi a pod. Ďalším nebezpečenstvom sú ventilátory, klimatizované kancelárske priestory, hluk na pracovisku, osvetlenie, prievan, stres a i.
K mnohým úrazom by v kancelárskych priestoroch vôbec nemuselo dôjsť, ak by zamestnávatelia rozpoznali riziká, zaviedli jedno- duché opatrenia, ktoré by tieto riziká - nebezpečenstvá znížili.
Súvisiace právne predpisy:
-
Zákon NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
-
Zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
-
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES.
-
Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
-
Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.
Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Pre prácu v administratíve nie je predpísaná odborná spôsobilosť, ale treba s každým pracovníkom pri nástupe vykonať vstupné oboznamovanie, preukázateľný zácvik, poučenie na pracovnom mieste, predovšetkým mu vysvetliť zásady bezpečnej práce s pracovnými prostriedkami s ktorými bude prichádzať do styku, s nebezpečenstvami na pracovisku, ako aj s právnymi predpismi danej organizácie na zaistenie BOZP, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, ako aj s výsledkami ich vyhodnotenia a s opatreniami ako im predchádzať.
Pracovníka treba preukázateľne poučiť z § 20 "poučený pracovník" vyhlášky č. 508/2009 Z.z. na vykonávanie činnosti na pridelenom technickom elektrickom zariadení. Ďalej pravidelne overovať ich znalosti a sústavne vyžadovať a kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov. Toto oboznamovanie vykonáva bezprostredne nadriadený zamestnanec a musí z neho urobiť písomný záznam.
Na vstupné oboznamovanie nadväzujú periodické školenia, ktorých termíny, rozsah a obsah je daný charakterom a náročnosťou konkrétnej práce, resp. činnosti.
Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä bezpečným pracovným postupom, ako aj novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam z pracovných prostriedkov.
Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.
Pre prácu v administratíve sa nevyžaduje špeciálna zdravotná spôsobilosť, ale zamestnávateľ musí zaraďovať zamestnancov v zmysle zákona č.124/2006 Z.z. o BOZP na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné