Zmeny vo výpočte exekučných zrážok zo mzdy zamestnanca

Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej aj „Zákonník práce“ alebo „ZP“) a s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády“). Postupné aktualizácie nariadenia vlády priniesli viacero významných legislatívnych zmien.

V zmysle prvej novely nariadenia vlády (č. 469/2008 Z. z.) účinnej od 1. 1. 2009 bol ustanovený spôsob zaokrúhľovania parametrov, ktoré sa používajú pri výpočte zrážok zo mzdy. Druhá novela (č. 216/2013 Z. z.) zaviedla od 1. 11. 2013 pre poberateľov dôchodkových dávok vyššiu exekučnú ochranu a treťou legislatívnou úpravou (č. 292/2015 Z. z.) bolo od 1. 1. 2016 zavedené zvýšenie základnej sumy, ktorú nemožno zraziť z mesačnej mzdy alebo z iného príjmu zamestnanca.

Od 1. 1. 2022 je účinná novela č. 390/2021 Z. z. nariadenia vlády, na základe ktorej sa upravuje rozsah zrážok zo mzdy v exekúcii takto:

• mení sa spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy osobitne pre uspokojenie neprednostných pohľadávok a osobitne pre uspokojenie prednostných pohľadávok,
• mení sa výška sumy, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia,
• pri uspokojení neprednostných pohľadávok si zamestnanec môže uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Príklad:

Zamestnancovi sa zrážkami zo mzdy uspokojuje prednostná exekúcia, neprednostná exekúcia, exekúcia na výživné na plnoleté dieťa a exekúcia za pokutu za priestupok. Zamestnanec má 3 deti, z toho v prospech jedného dieťaťa je vedená exekúcia na výživné na plnoleté dieťa. Aký nastáva od 1. 1. 2022 rozdiel v uplatňovaní počtu vyživovaných osôb pri uspokojovaní prednostných a neprednostných pohľadávok, ak trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného v prospech niektorej osoby?

Od 1. 1. 2022 si zamestnanec môže pri neprednostnej pohľadávke uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, ale v prípade ostatných pohľadávok si takúto osobu uplatniť ako vyživovanú osobu nemôže. To znamená, že v zadanom príklade si povinný môže uplatniť pri uspokojovaní prednostnej pohľadávky, pohľadávky na výživnom na dieťa a pri pohľadávke na pokute za priestupok nepostihnuteľnú sumu len na 2 vyživované osoby (manželka a jedno dieťa) a pri exekúcii na neprednostnú pohľadávku si môže uplatniť nepostihnuteľnú sumu na 3 vyživované osoby (manželka a obe deti).

Princíp výpočtu zrážok zo mzdy

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov na základe núteného výkonu rozhodnutia sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. Ak sa postihuje príjem zamestnanca, možno uplatniť niekoľko spôsobov vykonania exekúcie; v praxi sa najčastejšie uplatňuje exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Právna úprava rozsahu zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov v exekúcii a suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému zo mzdy (ďalej len „základná suma“), ako aj princíp tretinového systému je ustanovený v nariadení vlády.

Poznámka: Tretinový systém sa neuplatňuje v prípade, ak ide o vykonanie núteného výkonu rozhodnutia prikázaním iných peňažných pohľadávok než pohľadávky z účtu v banke (podľa § 105 Exekučného poriadku). V takomto prípade povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky a ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného (zamestnávateľ) exekútorovi, len čo sa stane splatnou.

Nepostihnuteľné sumy povinného

Pri výpočte zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tretinového systému možno zrážky vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády. Zrážky zo mzdy sa na základe núteného výkonu rozhodnutia vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy, ktorý sa určí z čistej mzdy a z príjmov povinného. Zamestnávateľ postupuje v týchto krokoch: 1. určí výšku čistej mzdy, 2. určí zvyšok čistej mzdy, 3. uplatní tretinový systém, 4. vypočíta zrážku zo mzdy.

Pri určení zvyšku čistej mzdy postupuje zamestnávateľ tak, že od čistej mzdy odpočíta „nepostihnuteľné sumy“, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť; ide o nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sú zákonom definované čiastky (v praxi je používaný aj pojem „základné sumy“), ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť. Výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

• sumy životného minima, ktoré platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,
• počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (manžel/manželka, deti),
• skutočnosti, aký typ vymáhanej pohľadávky sa uspokojuje,
• skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky.

Poberatelia dôchodkových dávokmajú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ide o poberateľov dôchodkových dávok podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (dôchodkové dávky zo starobného poistenia, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a dôchodkové dávky z invalidného poistenia, napr. invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej o poberateľov dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. alebo poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Nepostihnuteľné sumy na účely výpočtu zrážok na základe núteného výkonu rozhodnutia sa určujú ako príslušné % zo sumy platného životného minima – platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Z uvedeného vyplýva, že základom pre ich výpočet je aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa sumy životného minima valorizujú každoročne k 1. júlu daného roka. To znamená, že ak k 1. júlu príslušného roka dochádza k úprave sumy životného minima, automaticky sa upravuje aj výška nepostihnuteľných súm na účely výpočtu zrážok zo mzdy zamestnanca.

S účinnosťou od 1. 7. 2021 sa na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima zvýšila suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu 218,06 eur, a od tejto sumy sa odvodila aj výška nepostihnuteľných súm platných od 1. 7. 2021. Nepostihnuteľné sumy sú určené ako príslušné % zo sumy platného životného minima a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol. Zmena výšky nepostihnuteľných súm k 1. 7. 2021 sa prvýkrát prejavila pri výpočte zrážky zo mzdy v júlovej výplate vykonanej v mesiaci august 2021.

Podľa platného Exekučného poriadku, ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy (napr. zamestnávateľovi, ktorý vypláca zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a súčasne Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tomu istému zamestnancovi dôchodkovú dávku), určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa, ktoré spoločne vyživujú), každému z nich osobitne (§ 1 ods. 3 nariadenia vlády). Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa počnúc 1. 1. 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1. 2022).

Legenda: ŽM - životné minimum, VO - vyživovaná osoba

Podľa § 5c nariadenia vlády účinného od 1.1.2022:

„V konaniach začatých do 31. decembra 2021 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, a pre určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, § 2 ods. 3 a 4, § 2a ods. 2 a 3 a § 3 použije od 1. januára 2022 toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. januára 2022.“

Vzhľadom na skutočnosť, že mzda sa vypláca mesačne pozadu, zastávame názor, že podľa novely č. 390/2021 Z. z. nariadenia vlády sa bude pri výkone zrážok zo mzdy prvýkrát postupovať v mesiaci február 2022 pri vykonávaní zrážok zo mzdy za mesiac január 2022. Výplatný termín v zásade určuje splatnosť mzdy, ktorá patrí zamestnancovi za predchádzajúci mesiac; uvedené vyplýva z § 129 ods. 1 Zákonníka práce ("Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.").

Zmeny pri uplatnení tretinového systému

Všetky parametre, ktoré sa uplatňujú pri výpočte exekučných zrážok, sú odvodené od sumy životného minima. Jedným z parametrov je suma zvyšku čistej mzdy (ZČM), pri ktorej tretinový systém končí, pričom príjem nad túto sumu sa už na tretiny nedelí a povinnému sa zrazí bez obmedzenia.

Od 1. 1. 2022 tretinový systém končí pri sume, ktorá predstavuje trojnásobok základnej sumy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády (3 x 140 % životného minima), t. j. 915,84 eur. Suma nad 915,84 eur sa už na tretiny nedelí a zrazí sa bez obmedzenia.

Z uvedeného vyplýva, že suma, ktorá sa bude deliť na tretiny, končí od 1. 1. 2022 pri sume 915,84 eur a nastať môžu tieto situácie:

• ak bude ZČM dosahovať nulovú (mínusovú) hodnotu – zrážky nemožno vykonať,
• ak bude ZČM dosahovať kladnú hodnotu < 915,84 € – ZČM sa zaokrúhli na číslo deliteľné troma a rozdelí sa na tri tretiny,
• ZČM dosahuje kladnú hodnotu 915,84 € – ŽCM sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy: ZČM1 (suma presne 915,84 €, ktorá sa rozdelí na tri tretiny) a ZČM2 (suma 915,84 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a pripočíta sa k prvej tretine zvyšku čistej mzdy).

Príklad č. 1 - postup do 31. 12. 2021:

Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere; je ženatý a má jedno dieťa. Na toto dieťa trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Výška čistej mzdy je 1 450 eur. Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme takto:

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku + dieťa). Zvyšok čistej mzdy je väčší ako suma 327,09 eur (ide o sumu 150 % životného minima, pri ktorej končí tretinový systém). Suma, ktorá presahuje 150 % životného minima (ktorá sa zrazí bez obmedzenia), je 850,34 eur a pripočíta sa k prvej tretine. Prvá tretina (vrátane sumy, ktorá sa zrazí bez obmedzenia) sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Suma z druhej a tretej tretiny sa vyplatí povinnému spolu s celkovou nepostihnuteľnou sumou.

Príklad č. 2 – postup od 1. 1. 2022:

V prípade exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie neprednostnej pohľadávky voči povinnému (zamestnancovi) uvedenému v príklade č. 1 pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme takto: